Love u or hate u?

11.

Nasledujúce ráno, hneď po prebudení som si spomenula na Travisa. Neviem prečo, ale trošku ma zabolelo vidieť ho s Camilou v náručí. Teda nie len trošku, ale kurevsky moc. Bože, ako ja nenávidím toho chlapca.
Rýchlo som vstala, pripravila sa do školy a vyrazila z domu. Po príchode do školy mi zavibroval mobil.

Používateľ _JonesIan vás začal sledovať.

Aha, výborne. To bude asi ten chaloš zo včera. V rýchlosti som prebehla jeho profil a tiež som mu hodila follow. Ďalej sa už celý deň nedialo nič zaujímavé.
Týždeň ubiehal veľmi pomaly. Stále sa opakovala rutina: zobudiť sa a myslieť na Travisa, ísť do školy a vidieť Travisa (s tou nechutnou kravou), prísť domov zo školy a písať si s Ianom.  Až na koniec tu znova bol piatok. A tento bol teochu výnimočný.

Mám narodky.
Áno, konečne mám 18.

Dnes ráno to bolo inak. Zobudila som sa na vôňu nutely a palaciniek, ktoré som mala položené tácke pri posteli a konečne nie na ten otravný budík. S úsmevom som zjedla všetky palacinky. Mňam, boli výborné. Zabudla som spomenúť, že moja mama je tá najlepšia kuchárka. Párkrát sa pokúšal variť aj otec, no po všetkých tých nevydarených pokusoch a takmer zhorenej kuchyni, sa na to vybodol. Ani sa nečudujem, spravila by som asi to isté.
Vykonala som rannú hygienu a dopriala som si dlhú sprchu. Obliekla som si len jednoduché, trochu kratšie čierne šaty.

Vlasy som si mierne natočila, obula som si moje obľúbené topánky na opätku a zišla som po schodoch dole. V kuchyni už raňajkovala všetci členovia našej domácnosti. Malá Allie vyskočila zo stoličky hneď, ako ma zbadala a rozutekala sa ku mne. Tuho ma objala a pošepkala mi, všetko najlepšie. Zrazu mi podala papier, kde bolo niečo nakreslené. Určite to kreslila ona. Na to, že je taká maličká, má naozaj talent. Veď kreslí krajšie ako ja. Na obrázku som bola ja, mama, oco a už aj náš malý braček, niekde vonku pred domom. Všade okolo sú kvetinky a v strede obrázka veľká čierno-červená machuľa. No dobre, uznávam, toto netuším, čo by mohlo byť.
Mama s ockom mi dali darčeky. Ako vždy, bolo ich veľa. Nemala som čas to ani pootvárať takže absolútne netuším, čo som dostala. Poďakovala som im, dala som obom pusu na líce a keďže som nestíhala, tak som sa rozbehla von. Otvorila som vchodové dvere a v tom som zostala zarazene stáť. Tuším som aj ústa zabudla zavrieť. Otočila som sa na rodičov, ktorí už stali za mnou a s úsmevom ma sledovali.
,,To-to je.." odmlčala som sa nachvíľu, potrebovala som ešte spravovať, čo som práve videla. ,,To je moje?" hlas sa mi triasol, ale oči mi žiarili. Obaja len kývli hlavou na znak súhlasu a chytili sa za ruky.
,,Dúfame, že sa ti páči." poznamenal otec a ja som ich okamžite objala. Oboch naraz. Následne som sa rozutekala, smerom k môjmu najväčšiemu darčeku.

Ja ich milujem.