12.

1.7K 124 0
                                    

Samozrejme, do školy som už išla na novom fáre. Školské parkovisko bolo preplnené študentmi, a to mi len vyhovovalo. Všetci otvárali ústa a ukazovali mojim smerom. Hmm dobrý pocit.
Zaparkovala som na voľnom mieste a bolo mi úplne jedno, či som to miesto niekomu obsadila, alebo nie. Veď kto skôr príde, ten skôr berie. Alebo tak nejak sa to hovorí.
O kúsok ďalej stála Johnova partia a Travis tam bol samozrejme tiež. Ani som sa tým smerom nepozrela, ponáhľala som sa ihneď ku svojej skrinke a na hodinu, lebo o chvíľu by malo zvoniť.
Otvorila som skrinku a našla som tam krásnu bielu ružu. Och tie mám najradšej. Pri nej bol položený aj malý papierik. Tajne som dúfala, že je od Travisa. Zobrala som ho a ten škaredý rukopis som spoznala hneď. Moje očakávania sa razom rozplynuli.

,,Nezabudol som. Na výnimočné veci ako ty sa nezabúda.
PS:naozaj sa nahraj na niečo, čo nie si Ky. Varujem ťa. Veď vieš, že ja ťa skutočne poznám.    J"

Ach John, vždy si bol džentlmen. Škoda, že taký vymletý. Ale nebudem zlá, chlapec si dal námahu a nakreslil k tomu aj srdiečko.

Škola prebiehala ako vždy, nudné a skurvene pomaly ubiehajúce hodiny. Samozrejme Kim, Lucy a Stacy mi prichystali prekvapenie a do školy mi priniesli obrovskú tortu, z ktorej sme nakŕmili snáď celú školu. No dobre, to preháňam, ale minimálne celej mojej triede a pár učiteľkám sa kúsok ušiel. Chutila naozaj výborne. Čokoládová s jahodami a karamelom. No nemám úžasné kamošky?
K tomu mi kúpili ďalšie Pandora prívesky do zbierky a plno sladkých pokušení. Samozrejme ani balíček cíg nesmel chýbať. Kiež by bol nejaký zázračný a nikdy z neho neubúdalo...

Bola posledná hodina a zrazu mi pípol telefón. Áno, ani v škole si nevypínam zvuk. Všetci spolužiaci na mňa upriamili pozornosť, a samozrejme ani učiteľka si neodpustila nazlostený výraz. Ignorovala som to. Zaujal ma totiž text, ktorý mi vyskočil na obrazovke.

,,Po škole ťa čakám v telocvični. A opováž sa neprísť.      T"

T ako Taylor? Nie, žiadneho nepoznám. T ako... Tom? Nie, toho som šikanovala, ten ma asi nechce vidieť. Alebo Tessa? V prvom ročníku som jej do vlasov zalepila žuvačku a odvtedy so mnou nekomunikuje. Asi ani tá to nebude.

Žartujem, presne som vedela od koho tá hlúpa smska je, len som tomu nechcela uveriť. Že má aj toľkú drzosť mi napísať. Čo ho tá mrcha Camila už omrzela? Hlasno som zafuňela a telefón som hodila späť do kabelky. No už sa teším, ako sa do neho znovu pustím.

Konečne zazvonilo. Zbalila som si teda všetky veci, čo som mala na ľavici. Teda nie že by toho bolo dosť, len červený matný rúž, ktorý som si pred chvíľkou nanášala na pery a zrkadielko, v ktorom som sa ešte upravila.
,,Inak, hádaj čo!" pri odchode ma ešte stihla zastaviť Kim.
Pretočila som očami. ,,No čo?"
,,Zajtra ideme von, len naša partia, niekde si sadnúť a spoločne osláviť tvoje narodky. Čo ty na to? Veď 18 máš len raz za život!" natešene poskakovala Kim. ,,A nie neberiem ako odpoveď! so vztýčeným ukazovákom dodala.
Usmiala som sa a len som ju objala so slovami, že už sa teším. O Travisovej správe som však ani jej nepovedala. Vybrala som sa teda do telocvične. Poviem vám, tie opätky ma raz určite zabijú.

Dotackala som sa do telocvične, ale nikoho som nevidela. Ja ho zabijem, keď som sa sem v tých šteklách teperila nadarmo. Dávam mu 20 sekúnd na to, aby sa tu objavil. Pomaly som začala odratávať. Áno, naozaj.
Bola som niekde pri 10, keď sa dvere za mnou otvorili. Ani som sa neobzrela, tá úžasná vôňa kolínskej mi ihneď udrela do nosa.
,,Ahoj kráska." povedal provokačným tónom. Jeho typický. Hneď som vedela, že na perách sa mu pohráva úškrn.
,,Čo chceš?" odsekla som jedovato. Nato predstúpil predomňa a pozrel sa mi hlboko do očí.
,,Čo sa zase stalo?"
,,To sa pýtaš?" zvyšovala som hlas. ,,Ozaj, kde si nechal Camilu? Veď v piatok ste zo seba nevedeli strhnúť ruky." pousmiala som sa, no z očí mi sršal hnev.

Hnev, alebo skôr nenávisť? K nemu aj k tej nechutnej..ach škoda slov.

Jeho výraz sa zmenil. Na taký, ktorý som si nevedela vysvetliť. Nevedela som z jeho tváre vyčítať nič. Vo väčšine ľudí viem listovať, ako v knižke. No pri Travisovi je to inak.
On je pre mňa záhadou.

Love u or hate u?Where stories live. Discover now