Love u or hate u?

25.

Travis's POV

Zastal som pred jej domom. Myslel som si, že mám ešte chvíľu čas a že si stíham zapáliť, ale po chvíľke sa otvorili vchodové dvere a už ku mne bežala Kylie. Bože, je taká krásna.
Hodila sa mi okolo krku a ja som automaticky presunul moje ruky na jej zadok, na čo len nesúhlasne pokrútila hlavou. Potom sa odtiahla a vášnivo ma pobozkala. Takúto reakciu som nečakal, ale spolupracovať som začal takmer okamžite.

Po tichej ceste, kedy ma držala za ruku a ja som sa len ťažko sústredil na cestu, sme konečne zastali v cieli. Rýchlo som si odopol pás, a kým sa ona stihla čo i len pohnúť, už som stál pri jej dverách a otváral ich. Možno si poviete, či to nie je zastarané alebo trápne... No ja sa k nej mienim chovať ako k princeznej. Lebo ňou pre mňa skutočne je.

Ruka v ruke sme vkročili do môjho domu.
Rodičov doma samozrejme nemám. Ani neviem, kde sú. Vlastne ako vždy...
A Bee  je u nejakej kamarátky, ktorá má narodeninovú oslavu. No za hodinu budem musieť ísť po ňu.
Našťastie to nie je tak ďaleko.

Naše kroky viedli cez celý dom ihneď smerom k mojej izbe. Len čo som otvoril dvere, Kylie ma už predbehla a hodila sa na posteľ. Tuším sa jej nejako zapáčila.
Nahol som sa nad ňu a svoje pery prilepil na tie jej. No o chvíľu sa odtiahla.
,,Počkaj, chcela som ti niečo povedať." povedsla a prudko sa posadila. Tak som si sadol tesne vedľa nej. Bože, tá blízkosť a takmer nulová medzera medi nami mi nerobí dobre. Alebo skôr robí..až príliš dobre.
Rýchlo som zahnal svoje myšlienky do úzadia a počúval, čo mi hovorí.
,,Myslím si, že by sme mali s týmito vecami počkať. Veď ešte sme neboli ani na normálnom rande. Neviem ako ty, ale ja nechcem, aby to medzi nami bolo len o sexuálnej príťažlivosti." povzdychla si, a ja som pochopil, že má pravdu. Ale to rande som už plánoval.
Aj keď ma to trochu zamrzlo, lebo toto dievča robí so mnou divy. Ako psychické, že strácam slová keď ju vidím, a zase ich nachádzam, keď mi leží v náručí a vieme sa dokonale porozprávať, tak aj fyzické. Tie snáď nemusím opisovať...
Ale súhlasím s ňou. Chcem sa o nej dozvedieť všetko.

Hodnú chvíľu na mňa hľadela, ako zareagujem.
,,Máš pravdu, no chcem, aby si vedela, že ja a ty, to nie je len o sexe. Chcem ťa spoznať. Chcem vedieť všetko o tebe. Aj tie najmenšie maličkosti. Od tvojej obľúbenej farby, cez všetky tvoje zážitky, smutné aj veselé, až po obľúbenú značku spodného prádla, či farbu tvojej zubnej kefky." chytil som ju za tvár.
,,Neviem, čím to je, ale pri tebe sa cítim inak. Nikdy si ma doma nevšímali, tak som sa tak aj začal správať. Šikanoval som spolužiakov v škole, len aby som sa ja cítil lepšie. Len aby som aspoň v škole bol niekto. Bože, bol som hrozný. Vylúčili ma zo školy, a rodičia sa za mňa hanbili. Alebo teda za moje správanie. Neuvedomovali si, že to všetko je len kvôli nim. Preto sme sa aj presťahovali. Tak sme sa ocitli tu a spoznal som teba. A niečo sa vo mne zlomilo, prečo už taký viac nechcem byť."
Ako som toto všetko vypúšťal z úst mi naozaj došlo, aký som bol. Bolo mi zo seba zle.
Preto som sa do nej zo začiatku nechcel zaľúbiť. Lebo bola taká zákerná, ako ja predtým.
Ale jednoducho sa to nedalo.
Lebo aj keď zvonka sa hrá na takú chladnú, vnútri sa nachádza čistá duša. A ja som sa presne do tej zamiloval.

Keď na moju dlaň, ktorá spočívala na jej líci dopadlo niečo mokré, upriamil som svoj zrak na ňu.
Palcom som jej zotrel slzu a privinul si ju viac k sebe.
Silno ma objala a zavzlykala tiché ,,Prepáč".
Nechápavo som sa na ňu pozrel.
,,No, ani ja som nebola príkladná študentka." roztratenými hlasom sa neveselo zasmiala.
,,Ale hodlám sa zmeniť." silene sa usmiala a ja som vedel, že ju skutočne jej správanie trápi. Pohladkal som ju po vlasoch a vtisol jej do nich mäkký bozk. Myslím, že to ju upokojilo, pretože už prestala prerývane dýchať a pevne, až bolestivo zvierať moju ruku. Už ju len jemne držala a palcom na nej kreslila malé krúžky.
Ako som ja upokojil ju, tak ona upokojila mňa. Rozprávanie o rodičoch a o tom, ako na mňa kašlú už pár rokov ma vždy trochu vykoľají. Niekto si možno povie, že môžem byť rád, že nie sú doma, aspoň môžem robiť párty, a chodiť ožratý neskoro vnoci domov. Hej, to je pravda. Lenže ako malému 8 ročnému detsku to nie je celkom príjemné, keď musí 24 hodín denne, 7 dní v týždni tráviť so starou klebetnou opatrovateľkou, ktorá vie ledva narátať do päť.

Kyliina prítomnosť ma však vždy upokojí. Dodá mi pocit, že na mne predsa len niekomu záleží. Že niekto, narozdiel od mojich rodičov, má záujem tráviť so mnou čas a vypočuť si moje myšlienky.

Nakoniec sa z badboya, stáva citlivý chlapec.
Keby mi niekto pred pol rokom povedal, že budem z úst vypúšťať takéto precitlivelé, romantické sračky, určite by som ho vysmial. No teraz to je iné.
Kvôli nej, začínam konečne niečo cítiť.
Znovu.

Bože, čo toto dievča so mnou robí?

———————————————————————————

Tak a máme tu kúsok aj z Travisovho pohľadu. V tejto časti mu môžete trochu nahliadnuť do hlavy a zistiť, ako to celé vidí on, aj ako sa cíti ohľadom Kylie.
A čo myslel na konci tým znovu?

         +

Každému jednému z vás ďakujem, že čítate môj príbeh. Veľmi ma tešia vaše milé komentáre a hviezdičky. Som rada, že vás to aspoň trošku baví. ❤️

Budem rada, ak svoj názor na príbeh, či konkrétne túto časť, vyjadríte v komentároch. 😇

Ďakujem.