Love u or hate u?

15.

,,Som tehotná." oznámila Kim ešte stále trasľavým hlasom.
,,Čože si? Prepáč, tuším som ťa zle počula. Zopakuješ to?" Stacy sa posadila bližšie k nej.
,,Mmmm, zlatko nemyslím si, že si zle počula." zapojila som sa do debaty už aj ja.
Stacy a Lucy len hľadeli na Kim, ako na zjavenie.
,,Haha, dnes je prvý apríl, že ?" rozrehotala sa Lucy, ale Stacy sa už nesmiala. Už si asi uvedomovala vážnosť tejto situácie.
Kim sa zhlboka nadýchla a začala rozprávať. Dievčatám povedala všetko to, čo aj predtým mne, a tie na ňu okamžite spustili otázky typu, či si už nevedela lepšie vybrať chlapa, alebo či už nie sme najlepšie kamarátky, keď nám to tak dlho tajila.
Na to sa Kim znova rozplakala. A my sme sa ju znova snažili upokojiť, no márne. Plaka asi hodinu a nie a nie prestať. Zrazu sme vo dverách počuli štrngotať kľúče.
,,Ide mama, tvárte sa, že sa nič nedeje!" prikázala som a rýchlo zapla televíziu.
Našťastie nás iba pozdravila a hneď utekala niekam hore. Asi zase kúpila nejaké detské vecičky. To sme si teda vydýchli, že nám dala pokoj.
,,Inak baby, pozrite, čo som kúpila malému. Čo poviete?" zastavila na schodoch a mávala na nás veľkou škatuľou, na ktorej bolo nakreslené bábätko s nejakou hračkou. Kim potiahla nosom a my sme vedeli, že je zle. Už znova jej po tvári stekali slzy. Mama si to všimla tak prišla k nám.
,,Kim, čo sa stalo? Prečo plačeš?" starostlivo sa vypytovala. Kim si vždy myslela, že moji rodičia sú lepší, ako tí jej. Vždy sa s mojou mamou rada rozprávala o hocijakých jej problémoch, lebo jej rodičia sa o ňu tak nezaujímajú. Preto sa aj teraz na mňa pozrela, či to môže mamke povedať. Len som sa pousmiala a prikývla. Ona hneď začala rozprávať. Mama ju starostlivo hladila po jej dlhých hustých vlasoch a chápavo pritakávala. My s dievčatami sme sa medzitým vyparili skontrolovať Ellie, aby si ony dve mohli v klude pokecať.
Vošli sme do Elliinej izby a keď sme videli, že zaspala, šli sme do mojej izby.
,,Inak Ky, my sme pre teba prichystali narodeninovú párty, lenže neviem čo teraz. Toto nám skomplikovalo celú situáciu. Neviem, či Kim bude chcieť ísť." z ničoho nič prehovorila Lucy.
,,Čože? To ste mi prečo nepovedali skôr? A to kto všetko tam má byť? A kde vlastne? Bože milujem vás, ale niekedy by som vás najradšej zabila." začala som hysterčiť. Veď už sú 4 hodiny poobede. Ako sa mám stihnúť nachystať? Veď na mojej oslave narodenín musím vyzerať dokonalo!
,,No je to na chate môjho strýka a pozvali sme len tých, s ktorými sa normálne bavíme." po týchto slovách má oblial studený pot. Veď tá chata je ďaleko, aj 2 hodiny autom. No budem sa musieť extrémne poponáhľať.
Rýchlo som sa postavila a utekala do sprchy. Dievčatá sa zatiaľ prehrabávali v mojom šatníku, aby našli nejaký vhodný outfit mne aj im. Medzitým som započula v mojej izbe už aj Kim a tipujem, že dievčatá ju prehovorili a ide s nami. Teda aspoň v to dúfam, lebo bez našej Kim by tá oslava stála za poriadne hovno. Je predsa moja najlepšia kamarátka, musí tam byť.
Keď som vyšla z kúpeľky, už aj namaľovaná, stačilo si len obliecť šaty, ktoré mi dievčatá vybrali a spraviť niečo s mojími neposlušnými vlasmi.

Vybrali mi v celku jednoduchý outfit a vlasy som si tiež len jednoducho zopla.
Keď sme už všetky boli vychystané, všimla som si, že pri dverách mám položenú menšiu cestovnú tašku.
,,A to je čo?" ukázala som na ňu prstom.
,,No vieš dnes je sobota, tak má napadlo či by sme sa nevrátili až v pondelok? Môjmu strýkovi to nevadí, veď on tam ani nechodí.
No toto mi padne vhod, že budem mať v pondelok pokoj od Travisa, keďže toho tam určite nevolali, veď s jeho bandou sa skoro vôbec nebavíme, skôr nám lezú na nervy. Vlastne my im asi tiež. A neviem, čo by robila Kim, keby tam prišiel John. Pochybujem, že by s tým bola v pohode.
Radostne som teda prikývla a mohli sme ísť. Kim už vraj mojej mame povedala aj o oslave, takže zábava sa môže začať.
Nastúpili sme všetky štyri do môjho auta a ešte sme sa zastavili u dievčat, aby si aj ony zobrali svoje veci.

Po neskutočne dlhej ceste sme konečne odbočili na lesnú cestičku a po asi 10 minútach sa pred nami rysovala obrovská, luxusná, a fakt nádherná drevená chata. Alebo skôr vila.
Zaparkovala som na menšom vyhradenom parkovisku pred chatou a našťastie tu nebolo ešte ani jedno auto. To znamená že sme tu zatiaľ samé.
Z auta sme zobrali všetky naše veci a utekali sme dovnútra. V celej chate krásne voňalo drevo a ihličie. Chatu tvorila menšia predsieň, obrovská obývačka s asi najväčším krbom, aký som doteraz videla, potom jedáleň a moderná do čierna ladená kuchyňa. Mohutné schody viedli na poschodie, kde sa nachádzalo minimálne 6 spální a niekoľko kúpeľní.
Bože je tu nádherne. A ten výhľad z izieb a balkónov naozaj stojí za to.
Izbu som zdieľala s Kim a Lucy a Stacy mali izbu hneď vedľa. Naša bola veľká, priestranná, s balkónom. Bola tu jedna veľká manželská posteľ, dve skrine, a ešte nejaké drobnosti a samozrejme dvere do našej vlastnej kúpeľne.

Vybaľovali sme si veci, keď v tom sme začuli zvuk motora. Aha, už prichádzajú ľudia, dobre vedieť.
Zbehla som dolu schodmi a v tom som skoro zamrzla. Cez okno som spozorovala čierne Lamborghini a veľké BMW. Tuším som práve prežila infarkt.
,,Vysvetlí mi niekto, prečo tu sú aj tí debilkovia?" spýtavo som pozrela na dievčatá, ktoré sa odrazu zjavili pri mne.
,,Nooo, tak trochu sme ich pozvali." povedala opatrne Stacy a mne skoro vypadli očné buľvy z jamiek.
Travis a ja v jednej chate? A opití?
Tak s istotou môžem povedať, že toto nedopadne dobre.

Taaaak, je tu ďalšia časť. Asi trošku nudnejšia, ale v ďalšej sa to už rozbehne.
Stále neviem, či v príbehu pokračovať, alebo nie, tak sa prosím vyjadrite v komentároch, či vás to aspoň trošíčku baví.
Ďakujem ❤️