Love u or hate u?

40.

Dva dni.
Celé dva dni som nevyšla zo svojej izby.
Nie, nepreháňam, naozaj som odtiaľ nevyšla. Kúpeľňu mám vlastnú a inak som nič nepotrebovala.

Ležala som v posteli a trápila sa. Cítila som sa taká ponížená...
Slzy som si utierala snáď každých dvadsať sekúnd, až som myslela že už ani neprestanú tiecť.
Dievčatá sa mi každú chvíľu snažili dobyť do izby, no neúspešne. Nemala som náladu na nikoho. Telefón som si vypla a celé dva dni som s nikým neprehovorila.
Dokonca aj od Iana mám asi dvadsať zmeškaných hovor.

Dnes som si však povedala, že už sa nebudem trápiť.
Už žiadne slzy. Nijaký chlapec nestojí za to, aby sa dievča takto trápilo. Preto som sa konečne pozviechala a z izby vyšla von.
Vošla som do kuchyne kde všetci sedeli za pultom a keď ma zbadali, div že im oči nevypadli z jamiek.
To sú až takí prekvapení? Veď raz som odtiaľ musela vyliezť von.
,,Ahojte." usmiala som sa od ucha k uchu.
Stále na mňa zízali ale aspoň ma odzdravili.
Z poličky som si vzala nejaké keksíky a pobrala sa na terasu.
Slnko práve stúpalo na oblohu a až teraz som si začala uvedomovať, aké je to tu krásne a ako veľmi nechcem ísť domov.
Samozrejme rodičia aj sestry mi chýbajú, veľmi.. Lenže bojím sa celej tej situácie, aké to bude, keď niekde stretnem Travisa aj s jeho novým objavom. Zaujímalo by ma, akú štetku si našiel. Za akú štetku ma vymenil.
Jej hlas mi pripadal známy, ale telefón ho dosť zdeformoval, takže si ho nejak neviem priradiť k osobe. Veď keď prídem domov, uvidím.
A dám im to obom poriadne vyžrať.
Viem jediné. Trápiť sa už nechcem.
A práve preto som teraz na ceste k Ianovi.

,,Ahoj." privítal ma s úsmevom na tvári. Vtisol mi opatrný bozk na líce a bolo na ňom vidno, že je nervózny. Nevedel, ako budem reagovať.
Celkom som pri tom dobre cítila...

Sadli sme si v obývačke na mne už veľmi známu sedačku. Hneď som si spomenula, čo sa tu vtedy stalo, ale teraz som sa kvôli tomu už vôbec netrápila.
Vtedy som z toho mala zlý pocit kvôli Travisovi, no potom som zistila, že on ma vlastne podvádzal po celu tú dobu. Prečo mám také "šťastie" na chlapcov?
Z myšlienok ma vytrhol Ianov hlas. ,,Asi by sme sa mali porozprávať o tom, čo sa stalo naposledy." prehovoril.
Upieral na mňa svoj pohľad a ja som nevedela ako reagovať. Nakoniec som prikývla. Veď raz by na to aj tak prišlo.
,,Pozri, ja som bola opitá, neuvedomovala som si, čo robím. Nehovorím, že sa mi to nepáčilo. Len... mala som priateľa, tak sa mi to nezdalo správne. Preto som reagovala tak, ako som reagovala." zahľadela som sa do zeme, pretože jeho intenzívny pohľad ma prebodával ako ostré šípy.
,,Mala? Minulý čas?" nadvihol obočie. Iba som prikývla a počúvala, čo povie ďalej.
,,No ja som opitý nebol, takže ja veľmi dobre viem, čo som chcel. Čo chcem aj teraz." nachvíľu sa odmlčal a pozrel na mňa ešte intenzívnejšie. ,,Teba." dodal.
Hneď som zrak z farebného obrazu presunula na neho. Pozeral na mňa žiadostivo, priam dychtivo.
Bol naozaj sexi.
No pri pohľade na neho som nepociťovala tie slávne motýliky v bruchu, ako pri pohľade na Travisa.

A práve o to šlo.

Svoje pery som okamžite prisala na tie jeho. Kým naše jazyky zápasili ako o život, jeho ruky mi už vyzliekali tričko.
Nechcela som toto. Naozaj nechcela.
Ale hnev nadomnou zvíťazil.
Svoje ruky som mu zaplietla do vlasov a jemne za ne zaťahala, na čo sa mu z úst vydral tichý ston.
Ani som sa nenazdala a už sme boli obaja nahí. Zodvihol ma zo sedačky a niesol ma po schodoch do hornej časti apartmánu. O pár sekúnd som už pristála na mäkkej posteli, ktorá bola ešte pred chvíľou krásne ustlaná. Hneď sa vrhol späť na moje pery a tentokrát uniklo pár stonov mne.
Takmer som vykríkla od bolesti, keď do mňa neopatrne vnikol. Hneď po nepríjemnej bolesti však nastúpila tá príjemná.
Pohybovali sme sa rýchlym tempom, až to miestami bolelo. Netrvalo dlho, a nás oboch zalialo príjemné teplo.

Chvíľu trvalo kým sme nabrali do pľúc dostatočne veľa kyslíku.
Ležali sme vedľa seba na posteli ako dve mŕtvoly a ani jeden z nás nevedel, čo povedať.
,,Bola si úžasná." pozrel na mňa a na tvári sa mu pohrával šibalský úsmev.
,,Ja viem." žmurkla som na neho a pomaly vstala z postele. Samozrejme, že moje veci zostali dole, tak som si na seba prehodila aspoň deku, nech sa mu tu nepremávam celkom nahá.
Už oblečená som sa vrátila naspäť za ním. Ležal stále v rovnakej polohe a priblblo sa usmieval.
,,Niekedy by sme si to mali zopakovať." prehovoril hneď, ako ma zbadal.
Iba som pretočila očami.
No potom mi v hlave skrsol celkom dobrý nápad.

———————————————————————————

Tak a je tu ďalšia časť.😊
No čo, čakali ste to?
Myslí to s ňou Ian vážne?
Viete, čo má Kylie za lubom?

Budem rada, ak mi svoj názor vyjadríte v komentároch❤️