Place on Earth

3. Ne(snívaš)

„Vidím, že Daniela si už stihla spoznať," zachechtala sa.
„To je vždy tak nabitý energiou?"
„Vždy!" prikyvovala so smiechom.
„Odporúčam ti, ísť sa nachystať pretože o 20 minút nám budú stepovať pred dverami traja takí ako Daniel."
Ako povedala tak bolo. Len, len som si stihla vysušiť hlavu fénom, zakryť kruhy pod očami spôsobené časovým posunom, pridať svojej bledej tvári trochu umelého opálenia bronzerom a už aj sa chodbou ozýval Danielov hlas.
„Tak kde vás máme?" kričal stojac vo dverách.
„Veď už ideme!" prevracala očami Jasmine počas toho ako si obliekala čiernu koženkovú bundu.
„A kde máme to nové dievča?" ozval sa cudzí hlas a naraz sa spoza rohu dverí vynorili dve zvedavé hnedovlasé hlavy.
„Tak chlapci toto je Lexie. Lexie toto je Charles a Tonny," predstavila nás Jasmine hneď ako som podišla bližšie a my traja sme si slušne podali ruky.
„Tak kam vyrazíme?" Jas pozrela na troch mužov stojacich pred ňou a čakala na ich odpoveď.
„Ukážeme Lexie nočný Perth. Zoberieme ju na poriadny austrálsky street food do Forest Place a potom, keďže je vonku konečne príjemné teplo, môžeme zájsť do toho kina pod holým nebom, ktoré ja na vedľajšej ulici. Čo vy na to ?" ozval sa po prvý krát Charles a všetci poslušne prikývli hlavami. Mňa z toho všetkého však najviac zaujal jeho francúzsky prízvuk a prenikavé oči....

Vyšli sme z nášho bytového domu a vydali sme sa naprieč nočnému mestu. Bolo to miesto plné života. Z každej strany sa ozývala hudba, všade boli ľudia a každá ulica mala svoju osobitú atmosféru.

Neprešlo ani desať minút kým sme sa dostali na trhovisko s jedlom. Celým priestorom sa rozliehala prenikavá vôňa dobrôt z rôznych kútov sveta.
„Dáte si to čo vždy?"  ozval sa predavač jedného zo stánkov pri ktorom sme sa zastavili a všetci okrem mňa prikývli. Bol to postarší muž s vekom niečo po šesťdesiatke. Na hlave mal šediny a jeho tvár bola plná vrások. Napriek tomu však vyzeral veľmi spokojne. Sálala z neho pohoda a neskutočný pokoj.
„Ale, ale vidím tu nejakú novú tvár," pokračoval s pohľadom upriameným na mňa.
„Pepe, toto je naša nová kamarátka Lexie. Prišla až z Anglicka. Musíš jej spraviť ten najlepší burger, aby si zanechal dobrý dojem,"  prikázala mu Jasmine a on sa pustil do práce. Netrvalo dlho a všetci piati sme v rukách držali túto lahôdku spolu s nejakým austrálskym pivom.
„Ďakujeme Pepe," poďakovali zborovo.

„Tak Lexie ochutnaj," vyzvala ma Jasmine a ja som si po prvý krát odhryzla. Razom sa svetom rozozvučala krásna pieseň, všade rástli kvety, vtáky spievali a čas sa zastavil. Nie, žartujem. Bola to dokonalá slasť. Zalizovala som sa snáď až za ušami.
„Tak toto je to nebo!" vyhlásila som a všetci s plnými ústami súhlasili.
Ešte niekoľko desiatok minút po tom, čo sme dojedli sme sedeli na lavičke, vyfukovali a sledovali okoloidúcich ľudí. Hemžilo sa to tam ako v mravenisku.

„Tak čo? Pôjdeme na film?" nedočkavo sa mrvil Charles.
„Daj mi minútku, asi som tehotný," Daniel sa so smiechom hladil po bruchu, no napokon vstal. Pomaly sme sa odgúľali o dva bloky ďalej a po schodoch sme vyšli až na strechu budovy. Bolo to prvé vonkajšie kino v ktorom som bola. Všade boli vaky na sedenie, deky, niekoľko stánkov s jedlom a nápojmi a samozrejme obrovské plátno. Chalani šli po pivo zatiaľ čo ja a Jasmine sme šli obsadiť miesta. Usadili sme sa približne uprostred a čakali kým začne film.
„Dúfam, že pôjde nejaká komédia. Nemám chuť na žiadnu romantickú sprostosť," fňukal Tonny počas toho ako sa usádzal do vaku.
„Nehovor, že sa ti to minule nepáčilo! Videla som, že sa ti chcelo plakať!" podpichovala ho Jas a následne sa pridal aj Daniel s Charlesom.
Zatiaľ čo sa ostatní medzi sebou rozprávali som si ľahla na sedací vak a sledovala som oblohu nad nami. Mala som pocit, akoby sa mi to celé len snívalo a o chvíľku by som sa mala zobudiť. Napriek tomu, že mi chýbala rodina som sa cítila tak dobre ako ešte nikdy doposiaľ.

„Nad čím premýšľaš?" z pravej strany sa ozval Charlesov hlas, ktorý prerušil tok mojich myšlienok.
„Nad tým, či je toto celé reálne alebo len snívam."
„Pokojne ťa uštipnem aby si tomu uverila," zasmiala sa Jasmine a naozaj ma uštipla.
„Ďakujem," tento krát som sa zasmiala ja.
„Nie je začo, aj nabudúce," s úsmevom položila svoju hlavu na moje rameno.
Vzápätí začal film. Nestihla som však ani zistiť o čom bol. Len čo začal sa mi totižto začali zatvárať oči a ucítila som únavu zo všetkého toho cestovania za posledné dva dni.

„Lexie, Lexie," zo sladkého spánku ma vytrhol niečí hlas. Otvorila som oči a videla ako sa ľudia navôkol stavajú a odchádzajú.
„Neradi ťa budíme ale je čas ísť domov. Film skončil," smial sa Daniel, zatiaľ čo som si rukami žmolila unavené oči. So zívaním som sa postavila a kráčala s davom von z budovy kina. Vonku už bola pomerne zima pretože bolo niečo okolo polnoci a tak sme si domov vzali jeden z taxíkov stojacich pred budovou. Celú cestu domov som pozerala von oknom a sledovala vysvietené ulice mesta. Len čo sme sa konečne dostali do budovy, kde sa nachádzali naše domovy sme  vďaka oznamu na vstupných dverách zistili, že výťahy z technických príčin nefungujú. S občasným nadávaním sme vyšľapali teda všetkých päť poschodí a zastali pred dverami od bytu číslo 15.
„Dobrú noc," zaželali sme si navzájom, zatiaľ čo Jasmine odomykala náš byt a chalani následne pokračovali o poschodie vyššie.
Vošli sme dnu a obe sme zamierili do svojich izieb.