„Lexie, tak som tu!" zakričal od dverí známy hlas a ten plešatý idiot zvaný šéfom odstúpil o krok ďalej.
Pozrela som na Charlesa, ktorý sa tam zjavil ako blesk z jasného neba a spomenula si, že ma dnes mal vyzdvihnúť. Ďakovala som Bohu, že som mala toľko šťastia v nešťastí. Pozrela som ešte raz na svojho šéfa, ruku som natiahla po rifľovú bundu zavesenú na vešiaku a z pultu som zhrabla svoj telefón. Schmatla som ešte stále nechápavo hľadiaceho Charlesa za zápästie a ťahala som ho z tej budovy von.
„Čo to malo byť? Ty s ním niečo máš?" vyzvedal počas cesty na parkovisko.
„Nie, to naozaj nemám ale ak by si neprišiel...." znechutene som krútila hlavou.
„Ak by som neprišiel tak čo?" zastal a šťuknutím tlačidla na kľúčoch odomkol svoje zaparkované auto.
Posadila som sa a cestou domov som mu vyrozprávala, čo sa počas dnešného dňa zomlelo.
„Takže on ťa normálne obťažuje?!" rozhorčene na mňa hľadel a ja som len bezmocne kývla plecami. Veľmi mi záležalo na tom aby som tu v Austrálii mala prácu. Bola to moja jediná možnosť zostať tu...
„Čaute!" ozvalo sa zborovo len čo sme nakráčali do obývačky v našom byte. Sedeli tam baby a Tonny.
„Viete čo sa stalo?!" spustil rozhorčene Charles a ja som naňho pozrela pohľadom tigra pripraveného na útok.
„Nič! Nič sa nestalo!" okríkla som ho skôr než stihol čokoľvek povedať. Všetky oči v miestnosti zostali upriamené na mňa. Zo vstupnej chodby sa zrazu ozvali kroky a do miestnosti vošiel Daniel v sprievode vysokého hnedovlasého dievčaťa.
„Jemma prišla!" radostne vykríkol a všetci sa s ňou zvítali. Teda, až na mňa...
„Lexie toto je moja priateľka Jemma, Jem toto je Lexie. Jasminina a Phoebe-nina nová spolubývajúca," vzájomne nás predstavil a automatiky sme si s nacvičenými úsmevmi potriasli rukami.
Obaja sa posadili na sedačku a videla som ako sa pohľady opäť presunuli smerom ku mne a Charlesovi, ktorý na mňa uprene hľadel.
„Tak, čo ste riešili dokedy sme vás neprerušili?" spýtal sa Daniel.
„Neopováž sa!" zasyčala som pomedzi zuby na Charlesa a výstražne som naňho namierila ukazovák.
„Prepáč Lex ale je to pre tvoje dobro! Riešili sme to, že jej šéf je perverzné hovädo, dáva jej návrhy a ak by som po ňu dnes neprišiel, tak by ju tam bol zrejme pretiahol!"
Vysypal zo seba všetky tieto informácie a sledovala som ako sa neutrálne výrazy v tvárach všetkých prítomných zmenili na rozhorčenie.
„To snáď nemyslíš vážne?!" Jasmine vyletela do stoja.
„Ako sa ten idiot volá?! Pôjdeme si to s ním ručne stručne vybaviť!" pridala sa ku nej Phoebe.
„Kľud dievčatá, nič sa nedeje," povzdychla som si a zvalila som sa do kresla.
„Ako to, že sa nič nedeje? Je treba aby sa naučil chovať! Už do tej práce nikdy nepôjdeš!" ešte stále zlosťou prskala Phoebe.
„Lenže ja tú prácu potrebujem! Bez nej si môžem zbaliť veci a odísť späť do toho posratého Anglicka, čo to nechápete ?" vybuchla som ako sopka chŕliaca lávu. Jediný rozdiel medzi tou sopkou a mnou bol ten, že mne miesto lávy z očí začali tiecť slzy. Vlastne ani neviem či to boli slzy smútku, rozhorčenia alebo inej ľudskej emócie. Musela som vstať a odísť do svojej izby. Nechcela som aby videli moju slabosť.
Prezliekla som sa, hodila sa do postele a asi hodinu som zízala do bieleho stropu bez jedinej myšlienky. Bolo to akoby bola moja hlava úplne prázdna. Akoby mi nemala čo povedať....
To ticho prerušilo až tiché klopanie na dvere. Tie sa bez vyzvania mierne pootvorili a v škárke sa zjavilo šesť hláv, ktoré boli doteraz v obývačke.
„Môžeme?" nesmelo sa ozvala Jasmine.
Kývla som hlavou, posadila som sa na posteli a ony sa nastavali predo mňa ako dvanásti mesiačikovia riešiaci Maruškine problémy.
„Nechceli sme ti zle," Charles pokrútil hlavou a sklopil zrak.
„Vieme, že to tu nemáš ľahké. Nie si tu dlho a zvykáš si," pokračovala Phoebe.
„Ale nechceme aby ťa niekto otravoval alebo obťažoval," Jas krútila hlavou.
„Dohodli sme sa, že ak nás poslúchneš a dáš výpoveď, tak ti so všetkým pomôžeme. Či už to bude hľadanie novej práce alebo finančná pomoc," usmieval sa Tonny.
„Môžeš s nami vo všetkom rátať. Teraz si v Austrálii a my sme tvoja rodina!" Danielovi na tvári opäť žiaril ten veľký úsmev a ja som v hlave nenachádzala slová.
„Naozaj neviem čím som si vás zaslúžila," dostala som zo seba a utierala si slzy šťastia, vytekajúce z mojich slzných kanálikov.
ВИ ЧИТАЄТЕ
Place on Earth
Романтика"Nájdi na svete svoje šťastné miesto a splň si všetky sny. Na ničom inom nezáleží..."
