Place on Earth

4.Dobré ráno Austrália

Časový posun sa na mne podpísal natoľko, že som sa zobudila za úsvitu. Obloha bola sfarbená do oranžovo ružových tónov, všade čvirikali vtáčiky a budík ukazoval len pár minút po štvrtej. Dala som si rýchlu sprchu, vykonala rannú hygienu a so šálkou kávy som sa posadila na stoličku na balkóne.
Užívala som si všadeprítomný pokoj a pomaly popíjala svoju rannú dávku kofeínu. Keď ma vysedávanie omrzelo, rozhodla som sa prejsť do kuchyne a nachystať raňajky pre Jasmine a Phoebe. Nevedela som posúdiť či majú radšej sladké alebo slané raňajky a tak som pripravila obe varianty.
„Čo to tu tak krásne vonia?" vo dverách sa asi po hodine objavila rozospaná Phoebe a počula som ako sa do kuchyne po malých krôčikoch blíži aj Jasmine.
„Pripravila som vám raňajky ale keďže som nevedela čo máte radšej tak voy a lá," ukázala som na stôl uprostred kuchyne,: „ tu máte oba druhy. Lievance aj miešané vajíčka."
„Dievča, už teraz ťa milujeme," zasmiala sa a obe sa usadili. Podala som im taktiež poháre s kávou a pustili sme sa do raňajok.

„Čo ste vlastne robili včera ?" ticho, ktoré na okamih nastalo popri jedení prerušila Phoebe, ktorá mala včera večer službu v bare.
„Boli sme s chalanmi z hora u Pepého na burger a potom v tom kine naproti," ozvala sa Jasmine a odsrkla si z kávy.
„Vy ste boli u Pepého bezomňa?! Ah, aká zrada, až ma srdce zabolelo," dramaticky na nás pozrela a pre efekt sa dotkla ľavej strany hrudníka.
„Neboj sa láska, my ti to vynahradíme," zasmiala sa Jas a prekrížila ukazovák s prostredníkom na znak sľubu.

Obe do seba tlačili lievance s nutelou, keď sa bytom ozval zvuk zvončeka.
„Pôjdem otvoriť," vstala som zo stoličky a rýchlim krokom som sa presunula ku dverám. Otvorila som ich a naskytol sa mi pohľad na polonahého Daniela s dvoma vešiakmi plnými oblečenia v rukách. Na sekundu som popri pohľade na jeho brušné svaly zamrzla, no rovnako rýchlo som sa vrátila na planétu zem.
„Ako ti pomôžem ?"
„Potrebujem od vás troch ženský názor," krútil hlavou a rútil sa smerom do obývačky, kde už stála Jasmine s Phoebe.
„Tak, aký máš problém tentokrát?" ozvala sa Phoebe a posadila sa na okraj gauča.
„Dnes ma čaká jedno veľmi dôležité stretnutie, o ktorom vám teraz ešte nemôžem povedať viac a potrebujem vedieť, ktorý oblek na mne vyzerá lepšie."
„Tak si jeden z nich konečne obleč," Jas prevracala očami a z rúk mu brala druhý oblek aby sa mohol obliecť.

„Nie, nie táto farba ti nepristane," Phoebe krútila hlavou ako módny dizajnér len čo sa obliekol a my sme jeho oblek rovnako tak zamietli.
„Fajn a čo tento?" nedočkavo sa krútil hneď ako sa navliekol do ďalšieho. Musím vám povedať, že oblek číslo dva bol úplne iná báseň. Padol mu ako uliaty. Rukávy košele a saka mali správnu dĺžku, nohavice tiež a kráľovsky modrá farba pasovala k jeho opálenej pokožke. Bez slova sme naňho zízali a on ešte stále čakal na odpoveď.
„Tak čo?!"
„V tomto môžeš ísť!" povedali sme naraz akoby sme to mali nacvičené a rovnako tak sme sa na tom zasmiali.
Ešte niekoľko minút tam s nami sedel a robil tajnosti.
„Mimochodom, na večer si nič neplánujte! Ak dnes všetko vypáli tak ako má, spravíme u nás veľkú oslavu!" tešil sa ako malý chlapec.
„Platí ale teraz už vypadni s Jasmine sa musíme ísť chystať do práce!" Phoebe ho so smiechom vyhadzovala z bytu.
Daniel odišiel a po pol hodine aj baby. Zostala som tam úplne sama. Rozhodla som sa, že dnešný voľný deň vyplním tým, že si pôjdem obzrieť moju novú prácu. Taktiež som na chladničke našla zoznam toho, čo v byte chýba a vzala ho so sebou.

Ani obchod ani reštaurácia v ktorej budem od zajtra robiť neboli podľa mapy v mobile veľmi ďaleko. Vybrala som sa teda pešo. Do uší som si strčila slúchadlá a kráčala som rušnými ulicami. Prešla som popri už spomínanej reštaurácií a hneď na prvý pohľad ma upútala. Mala veľké presklené okná pri ktorých sedelo niekoľko ľudí užívajúcich si obed s výhľadom na park. Pred budovou bolo množstvo kvetináčov s kvetmi a okrasnými stromami, ktoré celému miestu dodávali príjemnú atmosféru. Ulica, na ktorej sa toto miesto nachádzalo bola pomerne pokojná a čistá. Bola som veľmi zvedavá aký budú moji budúci kolegovia no dnu som nešla....
Pokračovala som ďalej tou istou ulicou do supermarketu. Do nákupného košíka som nahádzala všetku potrebnú zeleninu a ovocie zo zoznamu a niekoľko ďalších vecí chýbajúcich v chladničke. Keď som mala všetko, zaplatila som a s plnými rukami som sa rútila ulicou domov. Pri vchode do bytového domu som na okamih bojovala s vchodovými dverami a svoj boj som nakoniec vyhrala vďaka Charlesovi.
„Počkaj, podržím ti ich," znenazdajky sa mi zjavil za chrbtom a chytil dvere, ktoré ma takmer prizabili.
„Pomôžem ti s niečím?" ochotne sa ponúkol.
„Môžeš mi vytiahnuť kľúče zo zadného vrecka a otvoriť vchodové dvere do bytu," odvetila som a pozrela som na svoje ruky plné tašiek s potravinami.
Veľmi ochotne mi pomohol s dverami a rovnako tak i s nákupom.
„Nedáš si niečo? Kávu, čaj?" ponúkla som mu len čo som nákup odložila na kuchynský pult.
„Nie, nie vďaka, už budem musieť bežať. S Tonnym chystáme oslavu pre Daniela," len čo dopovedal mu zazvonil telefón. Zodvihol ho, chvíľku s niekým hovoril a už aj sa staval zo stoličky na ktorej dovtedy sedel.
„Tak teraz už naozaj musím letieť, Tonny má nejaký problém. Dúfam, že večer prídete!" usmial sa a s pozdravom sa rútil preč z bytu.