10.
Ubehlo niekoľko dní. Do jedálne nechodil, všetok čas trávil vo svojej izbe. Čudoval sa, že mu ešte nedali nejakého spolubývajúceho. Zjavne ho považujú ešte stále za nebezpečného. Jeho zdravotný stav sa nemenil, "ku podivu" príležitostne zhoršil. Párkrát ho zatriaslo a doktorka Sychová mu musela zvýšiť dávku liekov. Bol tam, kde začal. Zasa na úplnom dne.
Ležal na izbe a počúval zvuky na chodbe. Bolo ráno a šramotenie vozíka mu našepkalo, že sestričky chodia podávať ranné lieky a infúzie.
"Dobré ránko, Šimi!" pozdravila ho Ivka. Bola to štyridsiatnička útlej postavy no veľmi si dávala záležať, aby dobre vyzerala. Bola milá, vždy sa mu pekne prihovorila.
"Aj vám." povzdychol si a ľahol si na chrbát.
"Ako sa máš? Dlho som nemala službu." vzala z rohu miestnosti stojan a zavesila naň fľašu.
"Tak ako včera." bez záujmu odpovedal.
"Ako je to možné." zvolala neveriacky a napojila ho. "A ako sa má Margarétka?" opýtala sa. Zvesť o tom, že mladá študujúca sestrička podľahla jeho šarmu sa po nemocnici rozniesla ako mor. Pri zmienke jej mena ho pichlo pri srdci.
"Neviem, nestretávam sa s ňou." priznal.
"Prečo?" zamračila sa nechápavo, keď kolieskom uvoľnila roztok.
"Nefungovalo by o. Iba by som jej ubližoval. Nemôžem žiť s tým, že by som kedykoľvek mohol zdvihnúť ruku na ďalšie dievča."
"To si jej nedal ani... Šancu? Možnosť?" prekvapene zdvihla obočie.
"Tam nešlo o to." čo s tou šancou stále niekto má? Ivka iba vzdychla a skonštatovala: "Takže si jej zlomil srdiečko."
"Nezlomil." vedel, že zlomil.
"Šimonko, je to žena. Akonáhle nám niekto blízky nedá šancu, bolí nás to. Takže áno, zlomil." vzala si vozík a odišla preč. A on tam opäť zostal sám.
Sedával v jedálni a kútikom očka sledoval budovu oproti. Odkedy jej dal košom ju viac nevidel. Hoci bola zima, sedával na lavičke a sledoval okolie. Mal zmapované všetky príchody a odchody personálu no zbytočne. Megi nestretával. Nikdy ju nevidel niesť vzorky či obedy. Akoby sa po nej zľahla zem. Nepáčilo sa mu, čo sa s ním dialo. Myslel na ňu čoraz častejšie... Mohlo za to to objatie! Trochu úprimnej lásky a on je z toho hneď doľava. Zahasil cigaretu a kráčal dnu. Pri schodoch však stretol Helenu, ktorá rovnako ako on pred chvíľou, fajčila.
"No čo ty?" opýtala sa ho a potiahla si.
"Nič, čo ty?" opýtal sa jej. Helena bola v pohode. Úprimná, klebetná ale aspoň sa dozvedel, čo sa deje na oddeleniach.
"Tiež nič." mykla plecami. Šimon by ju takmer obišiel a vošiel dnu. Tesne pred dverami sa však otočil a oslovil ju.
"Hela?"
"Čo môj?"
"Nevieš či... Či náhodou nemá dnes Margaréta službu?" a bolo to vonku.
"Fu, tú som už dlho nevidela. Ale môžem sa ti na ňu spýtať."
Šimonovi sa rozbúchalo srdce. Skončila tu kvôli nemu? Je to jeho chyba?
"To je v pohode, ďakujem." rýchlo zmizol na svoju izbu. Bez premýšľania vytočil jej číslo a oprel sa o parapetu. Zakázané číslo zazvonilo presne 5krát, kým sa ozval jej zaskočený hlas.
"Prosím?" až keď ju začul mu došlo, čo za bláznovstvo urobil.
"A-ahoj Meg. Ja len- uhm- dlho si nebola v robote tak som sa iba, ehm, no či si v poriadku." habkal. Ruky sa mu triasli a srdce splašene bilo. Na druhej strane chvíľu zostalo ticho. Po troch ekundách počul, ako sa s výdychom usmiala.
"No vieš, je október a mne už začala škola."
Cítil sa ako somár. Oficiálne ho mohli korunovať za najväčšieho idiota na svete. Prečo mu to nenapadlo skôr? Lebo tradične nepremýšľal.
"Si tam ešte?" opýtala sa ho, keď bol dlho ticho.
"Hej, hej, som."
"Dobre, chceš odo mňa ešte niečo alebo?"
"Kedy prídeš?" vyhŕklo z neho ani nevedel ako.
"Pro-prosím?" zakoktala sa od prekvapenia. Odkedy sa on správa ako pubertálny fagan, ktorý nevie, čo s citmi?
"No... Kedy máš službu?"
"Prečo?" v hlase mala vyjednávací tón.
"Eh... Vädnú ti tu kvety." väčšiu blbosť vymyslieť nestihol.
"Nela ich polieva miesto mňa." odvetila a opäť sa rozhostilo ticho.
"Myslím, že to Nela fláka." nedal sa.
"V sobotu mám nočnú." a zložila mu.
MAL SI PRAVDU, FLÁKALA TO.- prišla mu večer smska. Nespal no ani nebol hore. Dali mu nejaké ďalšie oblbováky, preto sa cítil rozbitý jak cesty. Dôvod pre ne bol jednoduchý, rozbil zrkadlo aj s umývadlom. Vošiel do neho taký amok, že pomaly o sebe ani nevedel. Keď však zistil, že správa je od nej, naškrabal trochu energie a prebral sa. Uvedomil si čo je za deň a aká hodina.
MÁŠ ČAS?- odpísal jej.
SOM NA CT, TAKŽE ZATIAĽ NIE.-
MôŽEM vymazal to. Nemôže jej odpísať hneď, vyzeralo by to, že je písaním posadnutý.
KEĎ BUDEŠ MAŤ VOĽNO, NESTRENEME SA? Srdce mu veselo poskakovalo v hrudi, od toľkého prúdenia krvi sa mu však zatočila hlava. Vystrčil nohu z postele a dotkol sa zeme. Zaručený prostriedok na pomoc.
ČO SA STALO, ŽE SI ZASLÚŽIM ŠANCU?
NECHCEL SOM, ABY SME SA PRESTALI STRETÁVAŤ.
KEĎ NIEKOHO POŠLEŠ PREČ, ZVYČAJNE TO TAK BýVA
MRZÍ MA TO
AJ MŇA
TEBA ANI NEMÁ ČO
ALE MÁ. LEN O TOM EŠTE NEVIEŠ.
Zamyslel sa. O čom to hovorí? Urobila voľačo? Preboha a čo?
CHCEL BY SOM ŤA VIDIEŤ.- odvážil sa jej poslať.
AJ JA TEBA ALE ZAS Z TOHO DOSTANEM DEPKY TAKŽE... PREPÁČ ALE NIE.
Mal chuť rozbiť ten telefón o stenu. Zavčasu si však uvedomil, že ten kúsok kovu za jeho hnev nemôže. Posral to. Už to mal aj oficiálne potvrdené od nej. Neodpísal jej. Vypýtal sa od Silvie von a zostal čakať na schodoch. Dobre ho prefúklo, kým zbadal postavu, ako tlačí lôžko, v ich nárečí, ležak. Napriamil sa.
"Meg?" oslovil ju. Ona však presvišťala bez povšimnutia kolo neho. Vystrelil za ňou.
"Megi!" Isto to bola ona, lebo pridala do kroku.
"Kurník, Megi, stoj!" dobehol ju tesne pred výťahom "To sa teraz budeš tváriť, že neexistujem?"
"Nie," otočila sa k nemu "Ale tiež sa nebudem tváriť, že si mi neublížil. Lebo ublížil. A teraz ak dovolíš, vrátim sa k práci." privolala výťah.
"Chcela si po mne niečo, na čo som ešte nebol pripravený!" zvolal za ňou, keď vošla do výťahu.
"A teraz snáď si?" premerala si ho "No, tak vidíš." zavrela za sebou a zmizla mu.
Musí to inak premyslieť.
YOU ARE READING
Máme ešte čas
Romance"Mal som priateľku. Dve... Možno aj tri...No pár ich bolo. Ale je mi lepšie samému." Len čo to dopovedal, ona vyprskla smiechom. Nepríjemným, trpkým smiechom. "Tak to ti neverím." "Vážne." presviedčal ju. "Buď teraz klameš sám seba alebo práve po...
