6.
Nevedel, ako sa to stalo. Vyzeralo to, že je všetko v poriadku. No aj napriek tomu ležal na posteli, napojený na kyslík. Doobeda ho poriadne potriaslo a opäť je nalačno. Pomaly zaspával, bol vyčerpaný ako ešte nikdy, keď sa dvere od jeho izby pomaly a nečujne otvorili.
"Ahoj." šepotom ho pozdravila Margaréta a precízne za sebou zatvorila. Pristúpila k nemu a s úsmevom si sadla na kraj postel. On jej len slabučko kývol hlavou na pozdrav. Prekvapilo ho, že má na sebe červené letné šaty.
"Si fakt bojovník." povedala a hrdo sa usmiala. Iba zagúľal očami. Je všetko, len bojovník nie.
"Máš...Službu?" horko-ťažko vyjachtal.
"Áno, nočnú. Ale prišla som skôr." úprimne ho to dojalo. Vedel, že prišla skôr kvôli nemu. "Kriste, aký si studený!" zvolala, keď sa omylom dotkla jeho dlane. Vzala ju do svojich rúk a snažila sa predať mu trochu tepla. Jej dotyk bol jemný a prinášal mu veľmi príjemný pocit.
"Trochu ti tu otvorím okno. Nech sa vymení vzduch. A mimo to, je krásny august, všetko všade krásne vonia." chcela vstať ale Šimon jej pevnejšie stisol ruku. Nechcel, aby ho pustila. Chcel, aby ho držala za ruku čo najdlhšie. Minimálne, kým nezaspí.
KAMU SEDANG MEMBACA
Máme ešte čas
Romansa"Mal som priateľku. Dve... Možno aj tri...No pár ich bolo. Ale je mi lepšie samému." Len čo to dopovedal, ona vyprskla smiechom. Nepríjemným, trpkým smiechom. "Tak to ti neverím." "Vážne." presviedčal ju. "Buď teraz klameš sám seba alebo práve po...
