Sedel na chodbe a čakal. Doktorka Sychová mala vo vnútri nejakého pacienta, ktorý potreboval urgentnejšie vyšetrenie. Šimon si aj tak prišiel iba po výsledky. Ale nechápal, prečo takto...Osobne. Doktorka mu ich vždycky povie počas vizity. Žmolil v rukách balíček cigariet a papierové vreckovky.
"No poď, Šimonko." otvorila mu dvere Jarka a nechala ho vojsť. Nervózne vydýchol a poslúchol. Nech sa dozvie čokoľvek, pôjde si zapáliť, len čo bude môcť. Tieto stresy naozaj nezvláda.
"Krvné testy sú konečne v poriadku," začala Sychová a otočila sa k nemu. Bradou mu pokynula, aby si sadol na najbližšiu stoličku "A naše cvičenia konečne prinášajú adekvátne ovocie." vážne na neho pozrela a potom sa usmiala "Lepší sa to míľovými krokmi. Až som sa začala pohrávať s myšlienkou, že by sme ťa odtiaľto mohli konečne vyslobodiť. Emócie ovládaš pekne, záchvat si nemal dlho, lieky berieš poctivo," v určitej časti prestal počúvať. Uzdravuje sa. Je to vôbec možné? Stal sa zázrak? Práve jemu? Nemožné... Lenže... Ak odíde, čo bude ďalej? A kam vlastne pôjde? Nemocnica sa stala jeho druhým domovom. Prvý domov vlastne ani neexistuje. A čo na to povie Megi? Bude šťastná? Alebo sa už o neho prestane tak zaujímať a bude chcieť spraviť šťastným iného mladého chalana "Ešte som nevolala tvojej sestre." na túto vetu sa vrátil späť do reality.
"Prečo by ste jej volali?" opýtal sa.
"Potrebujem mať istotu, že budeš mať kam ísť a tvoj zdravotný stav bude stabilný."
No...Tak to je v piči, pretože nemá kam ísť. Na svete nie je miesto, kam by patril. "Uvidíme, čo bude ešte za týždeň, dva, potom už dáme veci viacej do pohybu."
YOU ARE READING
Máme ešte čas
Romance"Mal som priateľku. Dve... Možno aj tri...No pár ich bolo. Ale je mi lepšie samému." Len čo to dopovedal, ona vyprskla smiechom. Nepríjemným, trpkým smiechom. "Tak to ti neverím." "Vážne." presviedčal ju. "Buď teraz klameš sám seba alebo práve po...
