11.
"Fakt si si dal tú námahu, aby si vstal na šiestu?" neveriacky krútila hlavou, keď ju čakal na schodoch. Šichta jej skončila, kráčala domov.
"Len jedna otázka," postavil sa oproti nej "Ako moc ti na mne záležalo?"
Ona sa rozosmiala "Prečo ten minulý čas?" zamračil sa "Dosť na to, aby to ešte bolelo a aby som si dala pozor na city."
"Čo musím urobiť, aby som to medzi nami urovnal?" zúfalo sa spýtal.
"Fakt ti na tom záleží?" pochybovačne na neho pozrela "Alebo len nemáš s kým tráviť čas?" toto ho zabolelo. Nie moc, skôr ako... Ako ihla. Ktorú mu pichli do srdca. A snažia sa ju vybrať cez krk von. Neváhal však a prikývol.
"Potrebujem čas. A spánok."
Nemal rád otvorené konce filmov. A otvorené odpovede...Ani nehovoriac. No nemal na výber. A dobre mu tak, keď nevie čo chce! Vrátil sa na izbu, kde ho so zdvihnutým obočím čakala Nela.
"Zas ju do toho chceš ťahať?" pustila sa po ňom útočne. Šimon sa zamračil no ostal ticho. Nedal na sebe znať žiadnu emóciu. "Nechaj ju aspoň dokončiť školu." dodala, vzala si kabelku a odišla zo služby domov. Vedel, že by si reči od niekoho, ako je Nela, nemal brať k srdcu, no predsa len.
Bolo čosi pred nedeľným obedom, keď sa mu opatrne otvorili dvere od izby. Dnu vplávala v dobrej nálade Meg. Bola v civilnom oblečení. Len čierne rifle a bledoružová mikina.
"Tak teba by som tu nečakal." neodpustil si ironickú poznámku. Pomaly sa však otočil k nej. Bolel ho celý človek a nedokázal nájsť polohu, v ktorej by si oddýchol.
"Princezné došli. Poslali mňa." sadla si na kraj s vyškereným úsmevom. Do nosa mu pomaly no intenzívne vošla jej vôňa. Kivi. "Jak moc ti je zle?" ustarane sa spýtala.
"Neriešme to teraz. Prosím." zaúpel.
"Tak no, radšej by som to chcela vedieť od teba než od sestier." posunula sa bližšie k jeho nohám.
"Je mi na grcanie, necítim sa od pása dole a mám pocit, akoby mi niekto rezal čelo. Stačí tak?" zagúľal otrávene očami. Vedel, že by na ňu nemal byť protivný no nemohol si pomôcť.
"Objatie znesieš?" opýtala sa nenútene.
"Chceš riskovať, že ťa tu buď ogrcám alebo udriem?"
"No nech to stojí za to." nasúkala sa k nemu. Ležal na chrbte a ona sa mu schovala pod pazuchu. Objala mu trup a on si ju rukou pritisol tesnejšie.
"Takto som si náš prvý rozhovor nepredstavoval." zafunel.
"Ani ja. Improvizuj." zľahka mu prešla dlaňou od ramena po kľúčnu kosť. Šimon zavrel oči a sústredil sa iba na jej dotyk.
"Ak ti to je nepríjemné, prestanem." rýchlo povedala.
"Neprestávaj." zamrmlal skrz zavreté pery. Jej pokožka mala čarovný účinok, upokojovalo ho to.
"Meg?" oslovil ju, keď už prestával vnímať.
"Áno?" zdvihla hlavu a podoprela si ju lakťom.
"Neodchádzaj." zamumlal.
"Nikam nejdem. Aspoň nie, kým nezaspíš." milo mu povedala a pohladila ho po čele. Rukou mu potom zašla do vlasov a ako malé dieťa ho hladila dovtedy, kým nezaspal. Možno si myslela, že už spí. Pomaly sa vykrútila z jeho objatia a na čelo mu vtisla horúci bozk. Šimon sa tváril, že spí. Ak by to bol ozaj sen, bol by to ten najkrajší výplod fantázie, aký si len mohol vymyslieť.
Keď sa zobudil, nebola tam. No len čo zaostril na nočný stolík, uvidel na ňom malú, z papiera poskladanú líšku. Usmial sa a opatrne sa dotkol toho umeleckého diela.
Väčšinu dňa prespal, hoci nechcel. Sychová mu naordinovala nejaké nové lieky a toto je prvá reakcia. Nečakal, že ho to až tak skolí. Chcel ísť s Megi po jej službe von, avšak takto... To prespal. A ona ho neprišla ani zobudiť ani nič. Akoby sa ten deň vlastne ani nestal. Náhle sa mu rozvibroval telefón. Nevšímal si číslo, podvedome sa natiahol a zdvihol, myslel, si, že to bude Megi, veď kto iný.
"Šimi?" ozval sa nie Megin hlas. Nikdy ho takto nenazvala. Pozobúdzal nutné množstvo mozgových buniek.
"Taša." uvedomil si.
"Neverím tomu, že si mi ozaj zdvihol!" natešene zvolala.
"No, omylom." dodal.
"To už je jedno. Ako sa máš, ako sa ti darí? Stále si si to nerozmyslel?" opýtala sa ho v rýchlosti.
"Nie, nerozmyslel. A ak mi voláš len kvôli tomu, tak zbytočne."
"Nie, ja som len chcela," nenechal ju dopovedať. Zrušil ju. Zhlboka sa nadýchal a napísal Megi SMS-ku. Vďaka dychovej technike sa mu darilo utlmovať stupňujúci hnev.
Š: Čo porábaš?
M: Aktuálne som umyla riady, piekla som bábovku
Š: Dúfam, že aspoň s hrozienkami
M: Bleee, čo sa blázniš?
Uchechtol sa. Presne si vie ten výraz predstaviť.
Š: Kedy máš ďalšiu službu?
M: Neviem, úprimne. Isto niekedy cez víkend
M: Ale ak ti srdiečko piští po mojej prítomnosti, môžem prísť ;)
Š: Budem iba rád
Spokojne si vydýchol. Vedel, že Megine návštevy mu personál toleruje iba vďaka dvom veciam. Megi je kolegyňa. Jemu zostávalo trochu času a zrazu sa mu zázračne začalo lepšiť.
YOU ARE READING
Máme ešte čas
Romance"Mal som priateľku. Dve... Možno aj tri...No pár ich bolo. Ale je mi lepšie samému." Len čo to dopovedal, ona vyprskla smiechom. Nepríjemným, trpkým smiechom. "Tak to ti neverím." "Vážne." presviedčal ju. "Buď teraz klameš sám seba alebo práve po...
