He fell first, she fell harder |Juraj Slafkovsky FF|

1.Kapitola

Dnes bol deň D. Odchádzalo sa z Bratislavy do Viedne a z Viedni do Pekingu. Každý jeden športovec, kostymér či manažér mali pred sebou dlhú cestu.

Alexandra prišla do Bratislavy celkom skoro. Autobus mal po krasokorčuliarky prísť na autobusovú stanicu a z tadiaľ sa mali dostaviť do Viedne. Po príchode zavolala svojej najlepšej priateľke Zare kde sa nachádza keďže tu už vraj bola.

Zara ide do Pekingu ako krasokorčuliarska fotografka, vybavila jej to Alexandra ktorá bez nej nechcela odísť, trénerka či chcela alebo nie, súhlasiť musela.

"Idem na wc" oznámila Alexandre jej sestra Sophie ktorá taktiež prišla vyhrať zlato v krasokorčuľovaní.

Alexandra len prikývla že okej a vyťukala telefóne číslo na svoju najlepšiu priateľku. Ani nie po piatich sekundách jej zdvihla.

"Kde si?" opýtala sa jej.

"V stánku, kupujem si časopis, hneď som pri tebe, kde si ty?"

"Pri vchode" oznámila jej hnedovláska.

"Čakaj tam" Zara zložila a Alexandra nedočkavo čakala s troma kuframi a veľkou cestovnou taškou, polovica vecí patrí jej sestre.

O malú chvíľu prišla ku Alexandre Zara, objali sa na privítanie a začali sa rozprávať.

"Podľa teba mám fotiť aj odchod tam či len Peking?" stresovala Zara. Nevedela čo ma fotiť, len že má fotiť, bola to dobrá fotografka ktorá to avšak neštudovala, čo bola veľká škoda, no takúto prácu dostala prvý krát.

"Začni fotiť už teraz, aspoň budeme mať spomienky aj z cesty" povedala jej Alex.

"Fajn" súhlasila s ňou, v tom ku nim prišla Sophia a spoločne si išli sadnúť a počkať na celý tím. Po nejakých desiatkach minút prišli všetci, aj ich trénerka.

Autobus po nich prišiel o siedmej, cesta do Rakúska dlhá nie je preto predpokladali príchod o pol ôsmej, lietadlo do Pekingu odchádza o deviatej.

"Takže dievčatá a chlapci, o malú chvíľu pred nástupište deväť príde autobus s ktorým pôjdeme čiže ak chcete ísť ešte na záchod alebo si niečo kúpiť tak teraz, čakať sa na nikoho nebude, ak neprídete ostávate tu" zahlásila staršia tmavovlasá žena chudej postavy s hnedými očami a prísnym výrazom, bola to jej trénerka ktorú nemala až tak veľmi v láske.

Brigida Fosková bola jej trénerkou už od samého začiatku. Je to jej babky stará známa ktorá ju jej vybavila, Gida odmietala no nakoniec sa na to dala, neskôr zostavila dokonca aj tým a poslednou čerešničkou na torte boli krasokorčuliarske páry.

Brigida, ešte v mladom veku bola vynikajúca krasokorčuliarka. Ešte v čase Československa vyhrala striebro na Majstrovstvách Európy, bronz na Olympijských hrách a nespočetne veľa ocenení.

Tak ako Brigida zavelila, tak aj urobili. Niekoľko minút pred siedmou sa pobrali von kde už stál autobus, naložili veci do busu, posadali si a vyrazili.

"Tešíte sa?" opýtala sa Zara štyroch osôb, sedeli v poslednom rade na konci busu, ona, Alexa, Sophie, Michal a Richard.

Mišo a Rišo boli ich dobrý týmový kamaráti, taktiež preto sa s nimi dvoma rozprávali najviac pretože Alex tvorí krasokorčuliarsky pár s Mišom a Sophie s Rišom.

Obaja mali hnedé vlasy, hnedé oči a dokonca aj ich výška sa podobala, niečo cez 175 centimetrov.

"Ako by nie? Peking je predsa len Peking" zaradovala sa hnedovlasá Sophie a preplietla si prsty s Rišom, tvorili pár aj v reálnom živote.