"Takže začneme fakt od začiatku, poznáš pravidlá hokeja?" opýtal sa jej keď už boli rozkorčulovaný a pripravený na tréning.
Alexandra prikívla.
"Dostala som od svojej trénerky za úlohu naučiť sa nie len pravidlá ale aj celú tohtoročnú reprezentáciu" prezradila mu.
"A ako ti to ide?"
"Pomerne dobre, pravidlá viem, nie som včerajšia, mená sa mi trochu ešte pletú ale celkom si to už pamätám" priznala sa.
"Fajn tak mi povedz tie pravidlá" vyzval ju s úškrnom na tvári. Ona si len povzdichla, prekrížila si ruky na prsia a začala rozprávať:
"Hrá ho 6 hráčov na každej strane - brankár, pravý obranca, ľavý obranca, pravý krídelník, ľavý krídelník a center. Vyhráva družstvo, ktoré dá v určenom čase viac gólov. V zápase môže nastúpiť 20 hráčov a dvaja brankári.Hrá sa 3 x 20 min. čistého času s 15 min. prestávkami. V prípade rovnakého skóre sa na väčších podujatiach pridáva predĺženie, ktoré môže končiť po stanovenom počte minút, alebo po strelení gólu do brány súpera. Na majstrovských turnajoch a v európskych ligách sa v prípade rovnakého skóre rozhoduje tiež pomocou individuálnych útokov čiže nájazdov. Ešte niečo?" uškrnie sa na neho.
"Nie, pochopil som" úškrn jej vráti a podá jej hokejku.
"Toto je hokejka" povie keď mu ju preberie.
"Hej? Nevrav, a ja že puk" on zdvihne jedno obočie a usmeje sa. "Vtipné" vráti mu sarkastický úsmev.
Alexandra hokejku drži jednou rukou "Okrem posledného tréningu si držala niekedy hokejku v ruke? Očividne nie" naznačí jej to kedže vidí ako ju drží.
Pravdou je že ju držala no bolo to tak dávno, že si už ani len nepamätá ako sa správne drží.
"Nejako takto?" chytí ju do oboch rúk, trochu sa predkloní a predvedie mu ako sa drží.
"No nejako takto"
"Takto držím metlu keď idem zametať" neodpusti si poznámku.
"Tak si predstvuj že puk je smetie a ty ho musíš dostať do brány čo je kôš" navrhne. Vyberie z vrecka puk, hodí ho na zem "Nech sa páči" rukou ukáže že sa do toho môže pustiť.
Alex prekrúti očami a zafrfle "Kde som sa to ja dostala?"
Príde ku puku s ktorým odkorčuluje pred bránu a trafí ho do bránky.
"Gól" objaví sa vedľa nej Juraj ktorý okolo nej začne korčulovať.
"Toto je nuda" prizná sa mu. "Nie je možné aby som sa do bránky netrafila kedže je prázdna" ukáže na ňu.
"Nemusí byť prázdna" rozkorčuluje sa znov na striedačku skadiaľ vytiahne brankárske vybavenie.
Takže ide do brány on, skvelé. Nad tým sa pousmeje, môže na neho strieľať puky akou silou len chce.
Keď je už Juraj oblečený, pristúpi ku nej s niekoľkými ďalšími pukmi ktoré položi na zem do radu.
"Skús dať gól teraz no nie všekty naraz prosím ťa" povie a odíde do bránky.
Alexandra chytí poriadne hokejku, naberie na ňu puk a začne s ním korčulovať hore dole.
Juraj sleduje puk ako orol svoju korisť. Nespustí z neho oči čo spôsobí, že aj puk chytí kedže sa dalo očakávať kedy ho strelí.
"Slabota, presne o tom trenérka vravela, nie si dosť rychlá, si predvídateľná" povie a dá si dole prilbu z hlavy, jeho vlasy sú teraz do všetkých strán.
"Ja za to nemôžem" odíde Alex ku ďalšiemu puku.
"Daj do toho všetko, možno do konca hier sa ti podarí mi streliť aspoň jeden gól" zasmeje sa nad tým a zvyšok tréningu strieľa na bránu no ani raz v nej puk nebol, ak nepočítame ten prvý.
"Dobre teraz som ja na rade" povie keď odložia hokejovské veci.
"Naučil si sa tu choreohrafiu?" opýta sa ho.
Juraj sa pozrie najprv hore, potom dole a odpovie "No pozrel som si to"
"Takže si sa to nenaučil" zhodnotí.
"Veď niečo si aj pamätám a fakt som si to pozrel"
"Koľkokrát?"
"Neviem, nepočítal som to, asi...asi dvakrát" oľutoval že to povedal. Taký vražedný pohľad už dlho od nikoho nevidel.
Alexandra sa zhlboka nadýchla a povedala "Možno nabudúce bude lepšie sa večer pripravovať na tréning a nie piť" prekrížila si ruky na prsia.
Juraj na to neodpovedal pretože mala pravdu, nebolo čo povedať. Prehnali to, uznal to.
Len nakoniec prikívol. "Ja som ju pozerala včera večer aj dnes ráno a nie je to vážne také ťažké, veľa sa tam toho aj opakuje"
Vedela ju už naspamäť a preto im telefón netrebalo.
"Poď" kývla na neho a odkorčulovali ku mantinelu.
"Tu sa to začne, dobré korčuluješ ale vraj tie korčule ovládajú teba, musíš sa do toho vžiť, musíš mať tu na ľade nad tým kontrolu" povedala a nastavila mu ruku.
On ju prijal a začali. Ona ho viedla. Pamätal si niečo čiže nebok stratený.
Takto si to niekoľkokrát opakovali.
"Fakt ti to nejde" zhodnotila to na konci.
Furt sa kýval do strán, nemal nad tým kontrolu.
"Rovnako ako tebe strielanie do brány" vrátil jej to.
"Obaja sa to naučíte" podišiel ku nim tréner. Oni mu venovali svoju pozornosť. "Pozoroval som vás celú dobu a presne to su vaše chyby. Takto pokračujte, navzájom sa vylepšujte, obaja máte ten potenciál ovládnuť tento ľad"
Prikívli.
"Dnes už skončíme, Alexandra ty choď do cvičebni za Gidou a ty Juraj zatiaľ ostaň na ľade a strieľaj do brány, čoskoro príde zvyšol" rozkázal im.
Tak aj obaja spravili.
Alex išla za ostatnými no najprv sa začala vyzúvať na tribúne kde za ňou prišla Zara.
"Aký bol tréning?" opýtala sa jej.
"Aký by mohol byť, hrozný"
No pravdupovediac to nebolo až také hrozné. Bolo to celkom pekné.
"Vážne?" nechcelo sa jej tomu veriť. "To nie je možné"
"Tam očividne je" pozrela sa na ňu, chytila už vyzuté korčule do ruky a začali kráčať za ostatnými.
Tam Alex cvičila choreografiu s dievčatami a aj s Rišom.
"Keď hokejisti skončia, chcem aby sme išli ešte na ľad Alex, chcem ťa vidieť" povedala jej trénerka.
A tak sa aj stalo. Keď skončil ich tréning, všetci odišli na tribúnu, hokejisti mali každú chvíľu skončiť čiže oni len čakali na to kedy sa to stane.
Krátke, ja viem, ďalšia bude dlhšia a zaujimavejšia, sľubujem.
KAMU SEDANG MEMBACA
He fell first, she fell harder |Juraj Slafkovsky FF|
Fiksi PenggemarAlexandra Jerkovičová, krasokorčuliarka s veľmi zapleteným životom. Juraj Slafkovský, hokejista ktorý hľadá samého seba. Dvaja ľudia, jedna olympiáda. /príbeh je vymyslený, rovnako ako aj polovica postáv, nemusíte to brať vážne/ /ak ste proti takymt...
