6. Kapitola

278 13 0
                                    

Ráno Alexandra vstala už o piatej, večer nevedela zaspať a tak si nedopriala veľa spánku preto vyzerala tak ako vyzerala, kruhy pod očami, vlasy z prehadzovania sa na posteli boli do všetkých strán, pery mala popraskané a na nose jej vyšla nepekná vyrážka.

"Toto bude ale deň" povzdychla si pred zrkadlom v kúpeľni. Vyčistila si zuby, opláchla tvár, naniesla denný krém, špirálu, pomádu, spravila si vrkoč a odišla sa prezliecť.

Na seba si zobrala obyčajné telové legíny s dlhým čiernym upnutým tričkom, vysoké nike ponožky a na ne svoje biele nike topánky. Keď sa na seba pozrela, rozhodla sa pridať ešte čiernu šiltovku, prehodila cez seba taktiež čiernu mikinu a s taktiež čiernou vetrovkou v ruke sa o šiestej pobrala dole na recepciu, zraz mal byť 06:15 avšak nemala dáta, včera ich mala výnimočne zapnuté. Na jej izbe ide zle wifi a ona chcela niečo pridať na instagram a nezabudnúť poslať snap, včera jej už skoro spadli ohne.

Na recepcii okrem dvoch mladých recepčných tam nikto nebol. Hotel nebol vôbec veľký, bol akoby stavaný pre nich, Slovákov. Mal len tri poschodia, bol útulný, zladený do béžovo biela, všade kvety, obrazy a podlaha sa leskla akoby bola práve teraz vyleštené. Našťastie boli na chodbách hore koberce.

Na recepcii bolo niekoľko gaučov, stolíkov, dokonca aj nejaké poličky s knihami, všetko čo na takú recepciu sa patrí.

Snap poslala už po ceste sem a ním bolo toto:

Snap poslala už po ceste sem a ním bolo toto:

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.


Obyčajná chodba, nič lepšie by ju aj tak nenapadlo. Sadla si na jeden z gaučov, otvorila instagram a premýšľala o svojej storke, má tam dať niečo teraz alebo až po tréningu? Nakoniec sa rozhodla, že až po tréningu a teraz ho len poskroluje. Nakoniec sa dostala na svoj instagram kde má dvanásť fotiek a cez pätnásť tisíc followerov. Nebolo to veľa ale ani málo, jej to vlastne bolo jedno, na instagram pridávala len niekedy, raz, dvakrát do týždňa a jej prvý post je starý tri roky, posledný niekoľko mesiace, nie je to žiadna instagramova paní. 

Ako posledné čo stihla bolo otvoriť snapy od jej kamarátov a spolužiakov. Polovica z nich bola zo včerajšej školy. Ako jej fajne, že tam nie je!

Neznáša školu, asi ako každý. Chodí na športový gympel a už sa nevie dočkať dňa kedy z tamať vypadne. Je síce vzornou študentkou no škola ju itak nebaví. Učí sa len preto lebo nemá čo iné robiť. Vonku moc nechodí, len sem tam, každý deň je na tréningu a po tréningu jej ostáva už len učenie. 

Je to aj kvôli jej mame, chce aby na ňu bola pyšná nie len kvôli krasokorčuľovaní ale aj kvôli prospechu, miluje jednotky a hlavne dobrý pocit na konci roka, že to dala s vyznamenaním a stále ako jediná. 

Keď rozmýšľala nad školou napadlo jej, že vlastne bude musieť napísať spolužiačke o úlohy, to že tam nie je neznamená, že si nemusí písať poznámky a priebežne sa to učiť. 

Bude mať ona vlastne možnosť fakt toho spánku? Tréningy s Jurajom musia čo najskôr skončiť.

Bolo 06:17 a nikto tam stále nebol, neznáša keď sú ľudia nedochvíľny, ona je stále všade na čas. 

Rozhodla sa, že vytočí Marianu, ona bola s Gidou na izbe, určite je hore. 

"Gida už išla Alex" bolo prvé čo započula s telefónu, Marianin hlas bol ako pred smrťou, vidno, že vstávala neochotne ja Gidin budík.

"Okej, diki" poďakovala Alex a zložila. Ani Juraj tu ešte nebol a ani jeho tréner, to sa akože dohodli, že jej to spravia naschvál a naschvál na čas neprídu či len všetci traja sú postihnutý? 

Našťastie na 06:21 tu už boli obaja tréneri ktorý zastavili nad ňou.

"Konečne" povzdychla si. 

"Kde je Juraj?" opýtal sa jeho tréner. Ona len mykla plecami. Na to sa spoza rohu objavil utekajúci Slafkovský s bundou, šiltovkou, kľučami a mobilom v ruke.

"Som tu" prihlásil sa akoby bol v škole, hodil veci vedľa sediacej Alex a začal si obliekať vetrovku ktorá bola čiernej farby a bolo na nej napísané Hockey Slovakia.

Zlaté. Prečo oni také nedostali? Nerozumela. Na to sa postavila aj ona a začala sa obliekať, Paľo a Gida ich zatiaľ išli odhlásiť. 

Stále ak idú na tréning, všetci čo opúšťajú hotel musia byť zapísaný na recepcii, inak ich vonku nepustia. 

----------

Ráno Juraj vstal neskoro, zaspal proste. Bolo 05:47 keď sa pozrel prvý krát už s otvorenými očami na mobil. Vystrelil z postele ako delo, zakrútila sa mu hlava a tak spadol do postele naspäť. Našťastie to hneď prešlo a tak sa pobral rýchlo do kúpeľne. Vyčistil si zuby, umyl tvár a jeho rýchle kroky viedli ku kufru, so Samom si ešte nič nevybavili, noa? Stáva sa. 

Natiahol na seba sivé tepláky, čiernu Hockey Slovakia mikinu, vetrovku si dal do ruky, obul si ponožky, topánky, v tom strese stratil mobil a tak ho ešte niekoľko minút hľadal, samozrejme keď ho našiel nevedel nájsť svoje kľúče od izby a tak si zobral Samove, rýchlo mu napísal na instagram, že má jeho kľúče pretože svoje nevie nájsť tak keď vstane, nech ich pohľadá, tak mu treba, to má za tú Alexandru.

Keď mu na myseľ vyšla ona, až spomalil. Bolo už síce 06:17 no stále si nejako neuvedomoval, že ide na tréning s krasokorčuliarkou. Bude to úplne iné na čo bol do teraz zvyknutý. 

Tešil sa ale zároveň ho to znervózňovalo. Ona ho znervózňovala. 

Úprimne, čakal od nej nejakú odpoveď no ničoho sa do teraz nedočkal. Ona bude veľmi tvrdý oriešok, to už vie teraz. Už včera pri ich zoznámení na nej videl ten hnusný pohľad ktorý hádzala na všetkých troch. 

Bude musieť to zmeniť, ju bude musieť zmeniť. Vie, že toto nie je jej pravá tvár. Večer premýšľal a napadlo ho, že možno to všetko je len kvôli jej otcovi. Nevie. Premýšľa nad vecami no zbytočne, dnes skutočne uvidí ako sa ku nemu bude správať a ak tak ako očakáva, bude sa snažiť jej dostať pod kožu. 

Predsa len je to Juraj Slafkovský, ten sa pod kožu dostane každému.

Nad týmto sa pousmial a radšej pridal do kroku, jej sa síce pod kožu dostať chce no nechce aby z neho kožu tréner strhol keďže mešká už teraz.

Dnes vydávam kapitolu znova krátku podľa mňa no takýto koniec sa mi páči, ďalšia už bude dúfam dlhšia a hlavne tam už spolu bude Juraj a Alexandra!

He fell first, she fell harder |Juraj Slafkovsky FF|Where stories live. Discover now