He fell first, she fell harder |Juraj Slafkovsky FF|

7. Kapitola

Do taxíka sme nasadli 06:34. A sedenie bolo hrozné. Juraj má šťastie, že Alex má toľko centimetre koľko má! 

Na prednom sedadle sedel jeho tréner Paľo a v zadu na pravo sedela Gida a na ľavo Juraj čiže ona sedela v strede. To auto bolo pre nich štyroch malé, to si všimli hneď avšak vôbec to neriešili, Paľo zadal adresu taxikárovi a už boli na ceste na štadión. 

Celú cestu bolo ticho, až to bolo všetkým trápne. 

Boli šťastný keď po niekoľkých minútach vystúpili, Juro sa mohol fajne natiahnuť a zamierili si to do šatne.  

Paľo ukázal oficiálne Jurajovi šatňu kde budú počas zápasu aj tréningov mať veci a Gida zas ukázala šatňu Alexandre. 

Obaja sa dali do kopy, to znamená, že si dali len korčule a pobrali sa na ľad.

Juraj sa cítil zvláštne pretože stále má so sebou hokejku, chrániče a plno iných vecí no teraz nemá nič, rozkaz bol prísť len v korčuliach. 

Keď už boli obaja na ľade, Paľo prehovoril ako prvý. 

"Som šťastný, že ste obaja tu..." akoby mali na výber nie? "Už viete, prečo spolu trénujete, pretože máte ešte toho veľa zlepšiť no to samozrejme neznamená, že nie ste dobrý. Samozrejme, že ste no mi z vás chceme urobiť hviezdy, hviezdy zimných olympijských hier pretože obaja vo vás vidíme veľký potenciál sa nimi aj skutočne stať. Takže teraz sa Juraj ty prispôsobíš tuna Alexandre a budeš robiť to, čo ona robí bežne na tréningu a po šesťdesiatich minútach sa vymeníte, Alex bude robiť to, čo robí bežne na tréningu Juraj"

Keď dokončil svoju vetu, vyčaril na nich úsmev a spolu s Gidou odkorčuľovali.

Alex prekvapilo, že Gida bola ticho no bola za to aj rada, skôr sa len šibalsky usmiala pretože už presne vedela čo bude s Jurajom tých šesťdesiat minút stvárať. 

Kedže sú už obutý v korčuliach, rozcvičku mimo ľad vynechá. Aj tak si budú len "poskakovať".

Keď sa na ňu Juraj pozrel, vedel, že prichádza niečo zlé, jej šibalský úsmev popod nosom sa nedal prehliadnuť. To bolo prvý krát čo ju videl sa usmiať, aj keď to nebol úsmev čo by chcel.

"Takže, budeš robiť presne to čo ja. Za každú chybu si na konci dáš toľko kolečiek koľko chýb spravíš" v tom odkorčulovala ku mantinelu, on prekrútil očami, prikorčuloval ku nej, postavil sa za ňu a začal stvárať to čo ona. Zo začiatku si hovoril toto má byť akože ťažké?  bolo to len korčulovanie zo strany na stranu a sem tam maličký skok ktorý vedel urobiť aj on no potom to prišlo.

Keď so sebou Alex poriadne švihla a vo vzduchu sa otočila aspoň desať krát tak tu Juraja vnútorný smiech prešiel. Keď spokojne , bez jediného škriabanca pristála úplne v poriadnu s jednou nohou na ľade a druhou vystretou vo vzduchu, Juro na nej oči nechal.

Vyzerala dokonalo.

Pristúpil ku nej a vybehol na ňu "Ti šibe? Toto ja určite nespravím! Dačo iné a nie toto" prekrížil si ruky na prsiach.

"Fajn, tak čo toto?" ukázala mu trik rovnako zložitý. Keď sa pozrela na Jura pochopila že ani to nie.

"Okej, začneme z ľahka, poď" chcela aby ju následoval, tak aj urobil no keď zistil, že mieria preč z ľadu opýtal sa "Kam to ideme?"

"Nechaj sa prekvapiť"

"Nechystáš sa ma zabiť, však nie?" ujisťoval sa.

"Nie, možno..." zachychotala sa no jemu do smiechu nebolo.