He fell first, she fell harder |Juraj Slafkovsky FF|

12. Kapitola

Fľaša sa roztočila a padla na Šimona Nemca.

"Pravda alebo odvaha?" opýtal sa ho Filip ktorý sedel oproti.

"Pravda" uškrnul sa Šimon. Všetky oči ostali na Filipovi ktorý rozmýšľal až povedal

"S ktorým dievčaťom, alebo aj chlapcom, by si v tejto miestnosti niečo mal? Začneme z ľahka" v tom Šimonovi z tváre úskrn zmizol.

Nechcel piť ani sa vyzliecť, vedel, že keď bude hrať túto hru dlhšie a znova padne na neho, otázky alebo úlohy budú len horšie, toto bolo ešte v poriadku.

"Takže iba jedna osoba?" ujisťoval sa. Filip prikívol.

Rebeku ani Alex povedať nemôže. Vyzerá to, že sa Samo zapozeral do Rebeky a Juraj je z Alex hotový, taktiež ani Sophia pretože si všimol, že si je až veľmi blízka s nejakým chlapcom, má pocit, že sa volá Richard, Beata sedí vedľa neho, čiže ju vravieť nechce.

Koho má povedať? Oči mu pristanú na blondíne vedľa Alex. "Zara?" opýta sa ho Filip ktorý si všimol jeho pohľad na ňu. Šimon nevedel, že sa volá Zara. Prikívol.

Zara zčervenala a všetci sa zachichotali.

"Fajn, fajn, ideme ďalej" roztočila tentokrát fľašu Kiara.

Tentokrát padlo na Sama a takto to išlo ďalej. Prešlo veľa kôl a všetci sa celkom zabávali, dokonca aj Alex.

No koniec zábavy pre Alex nastal keď na ňu padlo a Samuel povedal "Dnes sme tu už videli veľa bozkov no mňa by veľmi zaujímal tvoj a Jurajov" zasmial sa.

Alex vtedy preletelo hlavou toľko myšlienok ako nikdy, rovnako tak aj Jurajovi.

Ani jeden to nechcel, nie preto pretože by sa nepriťahovali, práve naopak, hanbili sa.

Začali protestovať.

"Fajn ak nechcete tak padajte sa zatvoriť do toho záchodu" vybehol na nich keď sa začali všetci prekrikovať.

Obaja sa nadurdene zdvihli a odišli na vécko.

"Nemyslel som si, že to tu bude až tak tesné" povedal už v podnapitom stave Juro.

"A žiadne svetlo!" zabuchol Samo dvere a zamkol. Nastavil časovač na päť minút a vrátil sa ku ostatným.

Alex si sadla na zatvorený záchod zatiaľ čo Juro sa oprel o dvere a zapol baterku na mobile.

Fakt tam bolo veľmi tesno, vedľa záchodu bolo hneď malinké umývadlo a hneď vedľa boli už dvere.

"Prečo si mi nechcela dať pusu?" neopýtal by sa jej to ak by v sebe nemal alkohol. Ona na neho zdvihla hlavu, nevidela mu do tváre moc dobre kedže svietil do zeme no videla to že tam niečo je. On jej tvár videl.

"Čo ja viem" mykla plecami.

"Musíš vedieť ak si mi ju nechcela dať"

"A ty si mi ju prečo nechcel dať?" opýtala sa ho.

"Hanbil som sa pred nimi" priznal sa jej. Ona na neho ostala šokovane pozerať, boli síce opytá no bola stále pri zmysloch.

"Nerozprávaj hlúposti" neverila tomu, prečo sa hanbil?

"Nerozprávam, pýtala si sa a tak ti odpovedám" keby sa dalo spravil by ku nej krok no už tak si boli veľmi blízko. "Podľa mňa sa bojíš"

"A čoho?" zasmiala sa.

"Že sa domňa zamiluješ" uškrnul sa na ňu.

Vraví ten čo ju nevie dostať z hlavy.

"Netrep hlúposti, akoby som sa mohla zamilovať do teba?"

"A prečo nie? Je to jediné vysvetlenie"

"Kľudne by som ťa pobozkala ale-" prerušil ju.

"Tak to urob, pobozkaj ma" vyzval ju.

Ona sa postavila.

"Nepobozkám" stáli pri sebe veľmi blízko. On sa pozeral smerom dole na ňu, jej tvár bola len niekoľko centimetrov od tej jej.

"Vidíš? Bojko" zachichotal sa.

"Nebojím sa" stála si za svojim.

"Ak by si sa nebála tak by si to spravila"

"Fajn! Fajn pobozkám ťa, budeš spokojný?" opýtala sa ho. "Ak ťa pobozkám tak priznáš to, že sa nebojím?"

"Áno" odpovedal.

Prehltla. Nevedela ako sa bozkávať, nikdy ešte nikomu pusu nedala. On si všimol jej neistotu.

"Ty si sa ešte nebozkávala, však?" vravel to kľudným tónom, nevysmieval sa jej.

"Bozkávala"

"Hej a s kým?"

"Čo je teba do toho?"

"Fajn tak na čo čakáš?" opýtal sa.

Alexandra nazbierala všetku odvahu čo mala, začala sa ku nemu približovať a už keď ich delilo od bozku len niekoľko milimetrov povedala "Za toto ťa zabijem"

Na jeho tvári sa objavil úsmev ktorý bol ale jej perami zastavený.

Ona to vážme urobila, pobozkala ho.