He fell first, she fell harder |Juraj Slafkovsky FF|

3.Kapitola

Jej hnedé vlasy boli do všetkých strán, kruhy pod očami a pohľad zabijaka. Takto vyzerala Alex keď sa ráno zobudila a pozrela sa na seba do zrkadla.

Našťastie má dnes voľno a tak si to môže dovoliť. Hneď po jej preskúmaní tváre sa vyzliekla a vliezla do sprchy, najprv horúca a potom studená, takto to miluje.

Keď vyšla tak si z hygienickej tašky vybrala zubnú kefku, vyčistila si zuby, naniesla na seba krém a potom čiernu masku.

Stále zabalená v uteráku s turbanom na hlave odišla do miestnosti s posteľou a poriadne si ju prezrela keďže včera na to nemala silu.

Izba bola maličká, v strede sa nachádzala posteľ ktorá bola väčšia ako pre jedného no zase menšia ako manželská, na ľavej strane pri veľkom okne od spodu na hor sa nachádzal nočný stolík ktorý nebol úplne pri stene keďže sa vedľa neho nachádzal väčší kvet. Oproti posteli bol televízor a pod ním skrinka. Skrinka mala aj malú chladničku a na nej bol kávovar. Vedľa nej sa nachádzal len jej kufor a po tomto sa už prechádzalo na chodbu kde bola stavaná skriňa.

Nebolo to nič extra ale jej to vyhovovalo. Ľahla si na posteľ a zobrala do ruky telefón, na lište sa jej objavila správa od jej kamarátky Zari.

Už si hore? Ak hej odpíš, prídem ku tebe.

Odpísala jej že vstala už niečo pred hodinou a nech príde, Zara vedela kde má izbu, včera jej to povedala. Bolo to na rovnakej chodbe o štyri izby ďalej. Hneď jej ukázalo prečítané a ani nie o minútu jej niekto klopal na dvere.

Otvorila a tam stála Zara.

"Máš to tu krajšie ako my, máš šťastie že si tu sama, ja som na izbe so Sárou a Beátou" začala vravieť Zara a sadla si na posteľ.

Sára a Beáta, ich spoluhráčky.

"Má to svoje výhody byť tu sama no aj nevýhody"

"Nie si hladná lebo ja som, nepôjdeme sa najesť? Je desať hodín, raňajky ešte sú"

"Dobrý nápad len sa ešte dám dokopy" ukázala na seba keďže bola v uteráku s maskou na ksichte.

"Tak dnes sa to moje voľno asi ruší" smutným hlasom zahlásila Alexandra keď kráčala so Zarou do jedálni.

"Ako to?" nechápala blondína.

"Píše mi Mariana, vraj trénerka chce aby som dnes išla spolu s ňou na štadión, nerozumiem jej, nič viac mi ku tomu nenapísala, vraj ani jej nič nepovedala. Bože môj!" bola extrémne vytočená, závidí jej kamarátom ktorý môžu dnes celý deň ležať v posteli alebo sa len tak poflakovať po hoteli.

Keď prišli do jedálne hneď si všimli pri väčšom stole ich spoluhráčov a tak sa ku ním vybrali. Spoločne sa naraňajkovali, trochu pokecali a potom sa vybrala Alex na izbu keďže o hodinu sa má stretnúť s trénerkou.

"Prečo idem len ja?" nerozumela jej, chcela vysvetlenie.

"Všetko sa dozvieš v praví čas Alexandra" odpovedala jej čiže nič sa nedozvedela.

Nastúpili spoločne do taxíka, jej trénerka prekvapujúco vie anglicky takže mu povedala kam majú namierené a ani nie za päť minút boli pri štadióne.

"Obuj si korčule, čakám ťa na ľade" povedala jej Gida, Alex si sadla na najnižšiu tribúnu a obula sa do svojich korčúľ. Keď si doviazala šnúrky, zdvihla hlavu a vtedy si všimla niečo divné, na ľade nebola len jej trénerka ale aj nejaký dvaja muži, nevidela im do tváre keďže boli otočený chrbtom ku nej. Muž na ľavo vyzeral oproti mužovi na pravo veľmi malí no keď si všimla Gidu bol od nej vyšší, čiže usudzuje že je aj on na korčuliach. Ešte než vyštartovala z miesta napísala najlepšej priateľke sms.

Ja to nezvládam na ľade sú nejaký dvaja chlapi, sos.

Postavila sa a odišla ku nim. Keď sa postavila ku Gide vtedy si ho všimla, čo tu robí Juraj Slafkovský? Druhého muža ignorovala.

"Čo to má znamenať Gida?"

"Trénerka, na ľade som trénerka, nezabúdaj na to" opravila ju no pozornosti sa jej veľmi nedostalo, nedokázala spustiť z Juraja oči.

Hokejisti ju nepriťahovali z rôznych dôvodov no celkovo jej neprišli pekný, našli sa ale aj výnimky ako napríklad tuna Slafkovský. Poznala ho len z pexesa a ukázania instagramu od Zari ktorá tu už má vyhliadnutých hokejistov pod dvadsať. Jeho hnedé oči dokonalo ladili s jeho hnedými vlasmi, i keď sa neusmieval vyzeral sympaticky. Postavu mal fakt vysokú oproti jej 159 centimetrom.

Mal na sebe oblečené čisto čierne tričko s dlhými rukávmi a sivé tepláky, podobne ako ona, avšak ona mala sivé legíny.

Jej trénerka a očividne Jurajov tréner sa postavili ku sebe oproti nim.

"Postavte sa bližšie ku sebe prosím vás" nerozumeli prečo to od nich chcú no nechceli hádku a tak to spravili.

Obaja tréneri si ich premerali a nakoniec Gida povedala "Perfektné"

"Vysvetli mi už niekto o čo tu ide?" opýtal sa Juraj.

Prvý krát započula Alex hlas známeho hokejistu, jeho hlas nebol jemný no nebol ani hrubý, bol to taký priemer ktorý má rad každý.

"S Paľom sme dospeli ku takému rozhodnutiu, vy dvaja budete trénovať spolu"  obaja spracovávali slová ktoré práve Gida povedala, ako to myslí spolu? Prečo spolu? Veď o niekoľko dní vystupuje a ona ma trénovať s hokejistom? A čo Juro? Veď má predsa zápasy, nemôže strácať čas.

"Obaja máte čo vylepšovať, ty Juraj sa musíš viacej vžiť, musíš byť odreagovaný, viac ohybný, vedieť ovládať korčule a nie aby korčule ovládali teba a s tým ti pomôže tuna slečna. Ty Alexandra nie si rýchla, musíš byť ostražitá a s tým ti pomôže zas Juraj" povedal tentokrát Paľo, Jurajov tréner a aj ostatných hokejistov.

"To je hlúposť! Som rýchla  nepotrebujem nijakú pomoc a určite nie od hokejistu!" posledné slovo zvýraznila.

"A ja zase nepotrebujem krasokorčuliarku, na ľade nebudem tancovať ale hrať!" zaprotestoval taktiež Juro.

"Vidím vo vás veľký potenciál, v oboch, musíte sa s tým zmieriť, Alexandra, zabudni na smrť svojho otca a prijmi krutú realitu, toto už nie je hocijaká súťaž, toto sú olympijské hry, buďte radi vlastne že ste tu" týmito slovami boli zaskočený všetci okrem Gidi, všetky oči pristáli na Alex, aj slepý by si všimol že ju to zarazilo až moc.

"Tréningy aj všetko sa bude zvládať už máme rozpis, dnes vám ho pošleme, už choďte, dnes nakoniec prvý tréning ruším, zajtra sa začne" zahlásil Paľo.

"Ale-" trénerka chcela niečo povedať no Paľo ju predbehol "Žiadne ale Gida, dnes je už koniec" a odišiel. Hneď po ňom Juraj a za ním Alex. Posledná bola stará žena.