Popri tom ako sa Alex rozprávala so Samom ich zahliadol Juro ktorý bol až príliš zvedavý o čom sa bavia kedže sa na neho Alex usmiala. Prečo sa na neho usmiala?
Snažil sa nejako nenápadne tam dostať no zastavil ho Šimon.
"Čo to robíš?" nechápavo pred ním stál.
"Stojím"
"Určite, poznám ťa, ty niekoho sleduješ!" hneď ho prekukol.
"Nenazval by som to sledovaním, skôr...no neviem, jednoducho chcem vedieť o čom sa tý dvaja bavia" kývol hlavou vedľa seba kde sa Šimon hneď pozrel a pochopil to.
"To je ta Alexandra?" opýtal sa ho.
"Hej to je ona, pod ideme tam" vôbec netušil čo chce urobiť, proste sa vybral spolu so Šimonom ich smerom no zastal keď ku nin pristúpil hnedovlasý chalan a odvliekol Alex preč.
"A kto je zase on?"
"Počuj, nežiarlíš ty náhodou?" nadvihol Šimon jedno obočie.
"Nie, len ma to zaujíma"
"Nejako príliš, nemyslíš si? Daj si pohov Juro, poď ideme za Samom, hneď ideme na radu my"
Teraz už vážne tam spoločne odišli no Juraj nespustil oči z Alexandri ktorá sa nachádzala niekoľko metrov od neho.
Nevyzerala nejako šťastne, bola zamračená no to ona vlastne stále. Alebo teda od kedy ju videl prvý krát, nevydel sa ju poriadne usmievať.
"O čom ste kecali?" bola prvá otázka ktorú sa Šimon spýtal za Jura.
"Hovoril som jej o tej uvítačke dnes večer" vysvetlil im.
"Príde?" okamžite zareagoval Juro.
"Vraj na takéto akcie nie je, podľa jej výrazu nepríde" obaja zosmutneli.
No Juraj si to na Samovi všimol. Jemu sa azda Alex páči alebo prečo je taký? Azda nie.
"Tebe sa prisam boha páči" pobúchal Sama po chrbte Šimon. Aj on si to všimol.
"To zas nie, len by som uvýtal aj nejakú či ženskú alebo mimo hokejovú spoločnosť" vysvetlil im.
Každý z nich by uvítal. I keď Juro tú možnosť dneska mal.
Keď sa konečne celý ceremoniál skončil a všetci došli v bezpečí na hotel odišli sa navečerať.
Bolo sedem hodín a Alex dnes nejedla skoro nič. Iba trochu obedu a jeden keks.
Pri stole sa spustila debata ktorej sa Alex chcela vyhnúť.
"Počula som, že dnes je nejaká uvýtacia párty či čo to, pôjdete?" opýtala sa Beata.
"Určite áno" odpovedala Karin a ku nej sa pridali skoro všetci okrem Michaela a Alexandri.
Ani on v láske nemal takéto veci.
"Pôjdeš?" opýtal sa Rišo Miša.
"Asi nie, nemám náladu" odpovedal mu. Rišo ho nepresviedčal, ak nechce, nebude ho nútiť.
"Povedz že ideš Alex, prosím!" vyvalila na ňu Zara psie oči.
"Poznáš ma tak dlho akoby si nevedela už moju odpoveď"
"A to budeš celý večer sedieť na izbe?"
"Zajtra mám tréning a nie jeden, musím sa vyspať"
Tak ako Rišo nepresviedčal Miša, ani Zara nepresviedčala ju. Alex mala pravdu, má toho tu najviac čiže ak nechce ísť, nech nejde.
VOUS LISEZ
He fell first, she fell harder |Juraj Slafkovsky FF|
FanfictionAlexandra Jerkovičová, krasokorčuliarka s veľmi zapleteným životom. Juraj Slafkovský, hokejista ktorý hľadá samého seba. Dvaja ľudia, jedna olympiáda. /príbeh je vymyslený, rovnako ako aj polovica postáv, nemusíte to brať vážne/ /ak ste proti takymt...
