He fell first, she fell harder |Juraj Slafkovsky FF|

8.Kapitola

"Vravela som, že to nie je také jednoduché!" zagánila Alexandra a postavila sa z Juraja.

Nebezpečné myšlienky sa stávali realitou keď sa ku nej Juraj začal približovať, musela tomu zabrániť a tak sa postavila. 

Po niekoľkých sekundách sa postavil aj Juraj ktorý jej odpovedal "Nabudúce ti už budem veriť"

"Išli sme na to veľmi zhurta, začneme s tým trikom pomaly" vravela Alex. Ďalej pokračovala v rozprávaní a trasúcim sa hlasom vysvetľovala Jurajovi ako si predstavuje, že budú trénovať na ten trik. 

On ju nevnímal, nevšimol si dokonca ani to ako sa jej trasie hlas. Len sa na ňu pozeral a rozmýšľal čo sa pred chvíľou stalo. 

Chcel ju pobozkať. Tak veľmi to chcel. A sám nevie prečo. Veď sa spoznali len včera, nedáva to zmysel. No pravdou je, že ho vážne očarila. Nie len jej vzhľadom ale aj šikovnosťou a odvážnosťou. Do teraz si myslel, že krasokorčuľovanie je jednoduché no len ich prvý tréning ho presvedčil, že tomu tak nie je. 

To dievča si ho začínalo obmotávať okolo prsta a sama si to neuvedomovala. 

"Takže, môže byť?" opýtala sa ho. On absolútne nevedel o čom kecá no jednoducho prikývol. "Fajn, tak na najbližšom tréningu potom budeme skúšať ten trik, na hoteli si naštuduj nejako tu choreografiu ktorú máš robiť samostatne ale aj tú spoločnú, no tú budeme robiť až keď budeme spolu, dohodnuté?" 

"Dohodnuté" 

Alex sa išla pozrieť na svoj telefón a keď uvidela koľko je hodín tak jej došlo, že teraz je na rade Juraj. 

Hokejista sa už nejako spamätal, taktiež sa pozrel na mobil a aj jemu to došlo. 

"Takže teraz som na rade ja hej, pôjdeme na ľad, obuj sa" povedal jej, neprotestovala, jednoducho sa obula, rovnako ako aj on a spoločne sa vybrali na ľad. Na ich počudovanie tam stále nikto nebol. Dokonca nevedeli ani len kde sú ich tréneri. 

"Počkaj ma tu, hneď som späť" povedal jej.

"Kam ideš?" opýtala sa ho. 

"Uvidíš" tajomne jej odpovedal a pobral sa preč.

Alexandra hneď vybrala telefón, naťukala do youtubu hokejové tréningy a ako prvý tréning jej vybehol streľba na bránu, to vyzeralo v pohode. Trafiť puk do bránky nemôže byť ťažké.

Po chvíľke prišiel Juraj s veľkou taškou. 

"Našiel som to našťastie, toto je brankárska výbava, pomôžem ti si ju obliecť, budeš musieť chytať puky, robiť proste brankára, trénerka chce aby si bola rychlá, toto ti azda pomôže" povedal a usmial sa.

On si totiž myslel, že sa to Alex bude páčiť bo pravdou bol opak. Jasne že sa jej to nepáčilo.

"Ale-ale veď..." nevedela čo ma povedať.

"Poď, pomôžem ti" mávol na ňu rukou, ona ku nemu pristúpila a on začal vyťahovať veci z tašky.

"Koho to vlastne je?" zaujímalo ju.

"Dalo by sa povedať, že nikoho. Stále na štadióne je nejaká brankárska výbava keby ju niekto zabudol no nikto to nevyužíva keďze každý preferuje svoju"

"Toto mi ale bude veľké..." ukázala na to prstom keď to vytiahol.

Samozrejme, že vedela kam sa každá vec má dať, nie je včerajšia, avšak fakt to vyzeralo, že je to tri krát také ako ona sama.

"Ale neboj, padne ti to ako uliate" ubezpečoval ju no už aj on si všimol, že ako uliate jej to určite nepadne.

Po niekoľkých minútach mala na sebe Alex všetko čo brankár potrebuje okrem helmy.