11.Kapitola

275 11 0
                                    

"Ja som si to myslel" povedal Rišo keď ku nim pristúpili.

On, Filip a Oliver.

Vzhľadovo boli všetci pekný a hlavne sa správali na toľko koľko skutočne mali, teda nie stále ale povečšine hej a to Alexa mala rada. Všetci chlapci u nich boli ku nej milý, nikdy sa so žiadnym nepohádala.

Všetci sa s Mišom zvýtali päsťoukou (vôbec neviem ako sa to nazýva, to keď dáte obaja ruku v päsť a jednoducho no viete čo myslím nie?) a Rišo mu rovno strčil do ruky nejkaý drink.

"Počuli sme, že tu vraj niekto nalieva alkohol do pohárov" šepotom im prezradil Oliver a spoločne sa na tom zasmiali.

"Kde sú dievčatá?" opýtala sa Alexandra.

"Pobehujú kade tade a robia si fotky s každým koho stretnú" povedal Filip.

"Opravím ťa, s každým hokejistom ktorého stretnú" na to všetci hodili oči na Riša kedže jemu to jedno nebolo no snažil sa tak vyzerať.

"Pôjdem ich nájsť a prosím vás, neopite sa" škaredo na nich pozrela.

"Rozkaz šéfka" usmial sa na ňu Oliver, chytil jej ruku a pobozkal ju.

"Asi to hovorím dosť neskoro" povedala im a odišla.

Zataiľ čo ona sa snažila nájsť svoje kamarátky Juraj ju pozoroval. Teda, dopozeral hneď keď od nich odišla kedže sa mu stratila.

Stále to netuší. Je to jej frajer alebo nie? Ani nevie prečo to chce vedieť no jednoducho chce.

Vybral sa za ňou, smerom tam kam išla ona. Netrvalo dlho a našiel ju sa rozprávať s nejakou staršou ženou, niečo po tridsiatke.

Počkal si dokiaľ sa dorozprávajú a keď neznáma žena odišla vybral sa ku nej.

"Znova sa vidíme" uškrnul sa na ňu. Ona nevyzerala dvakrát nadšene. "Vyzeráš dosť stratene" povedal jej.

"Neviem nájsť kamarátky, nevidel si tu náhodou skupinu dievčat?"

"Videl no bolo to asi pol hodinu dozadu"

"Nevadí, idem ich nájsť"

"Nechceš pomôcť?" opýtal sa jej.

"Nepotrebujem pomoc"

"Vážne?"

"Smrtelne vážne" úskrn tentokrát venovala ona jemu, otočila sa a chcela odísť no zastavil ju slovami "Asi som ich práve našiel ale ak nechceš fájn" povedal. Ona sa otočila smerom ku nemu a škaredo sa na neho pozrela. Bol dosť vysoký, vydí veci ktoré ona nie.

"Si hnusný" povedala mu a pobrala sa preč. Nájde si ich sama. Nechce jeho pomoc, nepotrebuje ju.

On nechápajúco stál. V romantickej knížke alebo vo filme by malo dievčta predsa chcieť aby jej to prezradil a nie takto ho odbiť. S tým že zahliadol nejaké dievčatá tak neklamal. Fakt v diaľke zahliadol nejaké štyri dievčatá no Alex išla inde.

Keď nechce jeho pomoc tak fájn, nepomôže jej.

Teraz sa snažil on nájsť svojich kamarátov ktorých našiel pri rozhovore s nejakým dievčaťom.

"Všade som vás hľadal" povzdichol si keď ich našiel.

"Juraj toto je Rebeka, Rebeka Juraj" predstavil ich Samuel. Obaja si podali ruky. Ani jeden z nich dvoch sa nejako nezaujímali a tak sa Juraj spolu so Šimomom od nich po chvílke odpojili. Itak Samuel len rozprával a Rebeka na ich počudovanie počúvala.

"Nevidel si Alexandru?" nedalo mu to, musel sa ho to opýtať.

"Poviem to, že aj videl, pozri" Šimon otočil Jurajovi hlavu smerom tam kde bola Alexandra už s jej kamarátkami a aj s tými chlapcami.

"Zistil som, že sú to krasokorčuliari a ten, čo stojí vedľa nej s ňou suťaží, nemyslím si, že spolu chodia" povedal svoj názor Šimon.

"Nemyslíš si to no nevieš to na isto"

"Juraj daj si s ňou pohov, ona je niekde úplne inde než ty a z tvojho rozprávania nemá rada hokej, hádaj čo, ty si hokejista! Fakt Ďuro, nestrácaj čas, radšej sa zabávaj a rozmýšľaj nad zajtrajším tréningom"

"Ktorým? S vami či s ňou? Hovoríš mi, že s ňou nemám strácať čas no popri tom s ňou trénujem, to nejde Šimon, keď ona je taká...taká iná" nevedel prísť na tie správne slová.

"Dobre, vieš čo? Ja sa do toho nestarám, je to tvoja vec, som ticho" naznačil, že si zazipsoval ústa a kľúčik odhodil za seba.

Po nejakej chvíli rozprávania s Cehlárikom a Takáčom ich Samo odtiahol nabok.

"Nechcete sa ísť zabaviť niekde kde je veková kategória dvadsať a menej?" tichým hlasom povedal aby ich nikto nepočul.

"S kým? A kam?" nerozumeli.

"Bola za nami jedna baba, Rebekina kamoška, vraj ide s nejakými mladými hore, kam netuším ani kto to sú no určite idem" povedal im.

Juraj so Šimonom na seba pozreli. Obaja vedeli čo to znamená.

S veľkou pravdepodobnosťou tam bude Alexandra.

"Jasne, že ideme" usmial sa Juraj, chytil Sama okolo pliec a vybrali sa smerom kam ich navigoval Samo.

Šimon si len povzdychol a následoval ich. To bude ešte len noc, vravel si.

Keď všetci traja dorazili ku výťahu, čakala tam Rebeka.

"Je to na trojke, doľava a furt rovno, som zvedavá čo to objavili" povedala keď nastupovali do výťahu.

"Kto tam bude?"  opýtal sa Juraj.

"Neviem" mykla plecami.

Keď vystúpili, zamierili tam kde bolo Rebeke povedané. A keď otvorili dvere, ostalo na nich niekoľko párov očí. Trinásť párov konkrétnejšie.

Boli tu všetci krasokorčuliari, Zara a Rebekina kamarátka Viktória.

Viktória volala aj nejakých dvadsať štyri ročných chalanov ktorý sú s ňou v kontakte no rozhodli sa neísť. Nebudú rušiť mladých.

Keď ho Alexandra uvidela, chcela vyskočiť z okna. Nič proti no liezol jej trochu na nervy, nechcel jej povedať kde má kamošky!

"Zdravím chalani" podišiel ku nim Oliver a všetkým trom podal ruku. Bol najviac zhovorčivý a najviac mal vypité, samozrejme.

"Nezahráme si fľašu?" opýtala sa Zara.

"Jasne že hej" zaradoval sa Samo a podišiel ku nej.

"Ani náhodou" povedala Alex no hneď na to ju Zara odtiahla stranou, ostatný sa zataľ začali zhovárať o hre.

"Alex, prosím, už s tým prestaň, keď nechceš hrať nehraj no nekaz večer ostatným"

Nad tým Alex začala uvažovať. Fakt ho kazý? V tom vtiahol Samo Zaru do rozhovoru a nakoniec z toho vzišlo, že sa hraje.

"Fakt?" opýtal sa Šimon Juraja.

"Prečo nie?" s úsmevom mu Juraj odpovedal.

Šimon si nakoniec sadol taktiež na zem kde už sedeli všetci, aj Alex ktorá sa nakoniec rozhodla hrať.

"Pravidlá?" opýtala sa Beáta.

"Fajn, poviem ich ja, nech je sranda. Niekto roztočí fľašu, na koho padne ten musí buď na niečo odpovedať alebo má nejakú úlohu, ak nebude chcieť ani jedno, pije alebo si dáva nejakú čásť oblečenia dole no musí to striedať, nemôže sa buď vyzliekať alebo stále len piť, ak bude nejaká úloha ktorú bude musieť splniť s niekym iným, najčastejšie pusa a ani jeden z nich to nebude chcieť, tak...no hrali sme, že sa zatvorili v nejakej miestnosti, poväčšine špajza alebo záchod no tu neviem..." Oliver prerušil Sama, ukázal na jedny dvere a povedal "Je tam záchod a umývadlo, môže byť?"

Samo prikývol a ako prvý roztočil fľašu.

Hra sa mohla začať.

He fell first, she fell harder |Juraj Slafkovsky FF|Where stories live. Discover now