V tvojich očiach

Novinka

Po druhej hodine mi už fest začalo škvŕkať v bruchu. Na raňajky nie je nikdy čas, tak som vždy po druhej hodine už taký hladný, že mám chuť zjesť aj predavačku v bufete. A to je čo povedať, keďže to nie je žiadna kosť, ale staršia, tučnejšia pani, zato stále s dobrou náladou. Oproti mne už kráčal Maťo. Ako vždy stretko pred bufetom. On už do seba tískal nejakú žemľu.

„Čo máš?"

„Šunkovú žemľu, dnes tam je aj šalát, fajna je." Postavil som sa do radu,. Zjavne som nebol hladný sám. Predo mnou stálo zo desať študentov.

„Predstav si......." kusol si do žemle a vo veľkom prežúval, tak som len čakal, čo z neho vylezie. Začal ešte s plnou hubou, skoro mu nebolo rozumieť.

„Máme novú spolužiačku."

„Čo?! Teraz v polovici školského roka?"

„No, museli k nám pridať ďalšiu lavicu." Už som bol na rade.

„Tak, čo si dáme Sebastián." Ako vždy sa usmiala. Párkrát sme pokecali, tak ma poznala po mene, bol som stály zákazník, lebo desiaty som si nenosil.

„Neviem, kamoš chváli šunkovú žemľu, alebo máte niečo lepšie?"

„Dnes máme aj tvoje obľúbené čokoládové koláčiky." Žmurkla na mňa. Zasmial som sa.

„Tak tú žemľu, koláčik a ešte pomarančový džús." Naskladala veci na pult a naťukala do pokladne.

„Tak nech sa páči, nech ti chutí." Zaplatil som, vzal veci a poďakoval. Narýchlo som odbalil žemľu a zahryzol sa. Hmmm, ... fakt bola dnes dobrá. Opreli sme sa s Maťom o stenu. Po pár sústach som si spomenul na predošlý rozhovor.

„A ako vyzerá?"

„Kto?"

„No tá nová."

„Jaj, normálne."

„Fakt dobrý popis." Zarehnil som sa.

„Čo ti tu budem opisovať, šak aj tak prídeš do triedy a obzrieš si ju sám. Vyzerá normálne, mikina, rifle, s nikým moc nehovorila. Nie je to tvoj typ." Zas som sa zarehnil.

„Nie je to môj typ?! Dik a aký je môj typ?"

„Čo sa robíš teraz jak neviniatko. Však minisukňa, cecky von, ako napríklad."- ukázal smerom na na chodbu presne, kde išla Sára. Pohľad mi padol na jej krikľavé nechty, znechutene som sa zaksichtil. No fuj.

„Tak táto už radšej nie, je úplne vykradnutá." Nato okolo nás prešla a sebavedomo sa usmievala. Kukol som jej na zadok, čo sa kýval z boka na bok pod minisukňou. Je štíhla, ale zadok má jak huspeninu, aspoň čo som si pamätal. Ten blbý pocit, keď si šáhneš a namiesto pekného pevného zadku, máš v rukách iba sáčok s pudingom, čo ti preteká pomedzi prsty. Stále som sa tváril znechutene. Nakoniec ma z toho ešte striaslo. Už som na svoj čokoládový koláčik nemal akosi chuť.

„Možno je čas na zmenu." - otvoril som si džús a poriadne to zapil. 

"Hmmm, aj tak je to divné, že prestúpila v strede roku, čo sa tak muselo stať, človek len tak nemení školu. Čo o sebe hovorila?"

"Ani neviem, iba meno, že prišla z Blavy a presťahovala sa ku starým rodičom, či čo."

"Možno jej hrozilo, že prepadne, tak jej fotrík vybavil prestup do menšej školy v malom meste, že tu sa budú dať známky vybaviť ľahšie." Maťo na mňa posmešne zazrel s prekvapeným výrazom. 

"Kľud Sherlock, ešte si ju ani nevidel a už všetko vieš. A mimochodom, nevyzerá na to."

"Hovorím ti, bude v  tom niečo." Na to sa už Maťo dosť chechtal. 

"Tebe asi fakt šibe, abo sa až tak nudíš? Kedy si mal naposledy babu? Ešte si ju ani nevidel a už ťa zaujíma." Prevrátil som oči a a urobil patričnú grimasu. Tresol som ho prázdnou fľašou po pleci. Chcel som po hlave, ale stihol sa uhnúť. 

"Hovorím ti, nie je tvoj typ, tak kľud." Práve okolo prechádzali Maťove spolužiačky, keď im skočil do cesty uhýbajúc sa mojej fľaši.

"Pozór!"- skríkla Jana, dala ruky pred seba v obrane. Potom pozrela na mňa a usmiala sa.

"Ahoj, Sebastián."- sladký úsmev.

"Maťo dávaj pozor,  veď si skoro zrazil spolužiačky. Čaute."- odzdravil som. Povedal som to viac kvôli tomu, že som si z Maťa robil srandu, ako kvôli tomu, že by som si robil starosti o ne. Na to sa ostatné zachichotali a pokračovali. Díval som sa im na zadky. Maťo sa rehotal, rozhadzoval rukami a tváril sa akože WTF. Ukázal na mňa a potom na to kam smeroval môj pohľad s poznámkou.

"No?!  .....Stačí si len vybrať. " Začalo zvoniť. 

"Prídem sa na ňu pozrieť po piatej a uvidíme, čo vydedukujem."

"Ty si pako."

"Aj ty  Maťo, tak sme si rovný." Kývol som mu aj on mne. Chodba sa pomaly vyprázdňovala.

Mám tu ďalšiu časť, kde sa pomaličky dostávame ďalej. Okrem toho, že sa Sebo najedol,😀😀 tak máme novinku😉😉