V tvojich očiach

Sú pravidlá Maťo

Večer som si ešte pripravil niektoré zaujímavé príklady, aby sme mali čo robiť na seminári. Cez deň som zbehol do bufetu. Maťo bol nezvyčajne bez Nelly.

„Čau kámo, čo dnes tak sám?"

„Išli na nejakú exkurziu."

„Oooo, tak dnes si ťa užijem celého Pupuš." Usmieval som sa na neho a klipkal očami.

„Hej ty magor." Smial sa tiež.

„Tak čo ako sa ti páči byť zadaný? Už máte prvú hádku za sebou?"

„Čo ja viem, niečo sa hnevala, že som sa neozval. Ale mal som práve rozrobenú partiu, hrali sme s jedným ruským tímom. Vieš aké hlášky púšťali?"

„Chceš povedať, že si dal prednosť hraniu na počítači pred Nellou?" Krútil som nad tým hlavou.

„Ooooooo, Pupuš sereš si do vlastného hniezda."

„Čo? Prečo?" Jemu to fakt nedochádzalo?!

„Poznám baby a toto je hrubé porušenie pravidiel."

„A keď sa ona neozve bo plieni obchody je to ok?"

„Kámo ty sa musíš ešte veľa učiť." Už sme boli na rade, tak som si popýtal bagetu a džús.

Už sme stáli na chodbe, keď sa Maťo začal zaujímať o predošlý rozhovor.

„Ako to myslíš? To porušenie pravidiel?" Začal som sa fest usmievať.

„No sú isté pravidlá, čo ti baby neodpustia. Ako napríklad, oni môžu meškať a ty si povinný čakať. Zatiaľ čo ty meškať nesmieš, lebo bude zle. A im sa stačí iba usmiať. Oni si z teba uťahovať môžu, ale ty z nich nie, lebo ich tým ponižuješ. No a ten tvoj prípad napríklad." Ešte som si narýchlo odhrýzol. Maťo pozorne počúval.

„To že hráš celý večer s nejakým super tímom, nie je ospravedlnenka, že si sa neozval. To je poriadny prehrešok."

"To nemyslíš vážne, veď jaj jej tiež nediktujem, čo má robiť."

„No a keď si zoberieš, že čaká kým sa ozveš a ty nič a potom si začne namýšľať, že ju už nemáš rád a o ňu nestojíš a podobné somariny, stojí ti tá hra za to? Veď, keď sa nebojíš, že o ňu prídeš tak si v poho kámo."

„Tak ona sa ozvať nemusí a ja musím?"

„Kľud, až také zložité to nie je." Pokračoval som prežúvajúc.

„Proste jej nabudúce napíš. Ahoj lásko, ako sa máš, dnes večer nebudem môcť písať a objímam ťa , alebo iné milé kravinky. A bude to v poho."

„V poho, hej?"

„No, všetko je o komunikácii a baby radi komunikujú. Večer jej ešte pošli správu dobrú noc bla, bla bla a hnevať sa zaručene nebude."

„Zaručene." Uškŕňal sa predo mnou, ako malé decko.

„Nevyškieraj sa tu. Môžeš napríklad aj hrať tri dni a potom si nájsť správu....lásko, keď ti nestojím už ani za slovo, tak sa môžeme kľudne rozísť." Teraz som sa vyškieral ja.

„Ja ti radiť nemusím, veď čo ja viem o babách." To už som sa nad tým dosť chechtal.

„Doobre, dooobre veď počúvam jak prváčik na hodine."

„Dobre Pupuš môj." Stiahol som mu bleskovo kapucňu na hlavu. Zase sa mi to podarilo, rehotal som sa jak najatý.

„Prestaň, Sebo!"