V tvojich očiach

Starostlivý chlapec

Už z diaľky bolo počuť, že prichádzajú. Posadil som sa. Stiahol som zo seba deku a poskladal ju. Aj Zelenoočko ich počula, tak sa narovnala. Bolo niečo po jedenástej. Prichádzajúci vyzerali dosť zničene. Sprevádzali ich aj hodné komenty, že už nikdy viac, že to bolo hrozné a podobne. Už boli všetci zgrupený pred vchodom. Profák sa postavil pred vchod a začal hlasno.

„Dobre, tak teraz všetci počúvajte! Máme polhodinu na prezlečenie, zbalenie a vysťahovanie izieb. Tak o pol dvanástej sa stretneme vo vestibule, už aj so zbalenými taškami. Pôjdeme na obed a potom sadáme do autobusu a ideme do Nestvill parku."

„Heeej!...Aspoň dačo.....Whisky!" Bolo počuť pokriky. Potom sa všetci začali presúvať dnu.

„Chceš ísť dnu? Alebo ti idem iba po veci?"

„Ak môžeš, tak mi dones veci." Prikývol som, postavil sa.

„Tak ako sa máte slečna Rosinová." Ozval sa za mnou profesor.

„Bolí to, ale nezhoršuje sa to, bude to len výron. Ani to viac neopúcha."

„Tak to je dobre, to ste sa asi dobre postarali pán Baner." Naširoko som sa usmial.

„Samozrejme, veď som to sľúbil." Zažmurkal som na ňu. Skrútila pery na jednu stranu a pokrútila hlavou. Profák tomu nevenoval pozornosť a odchádzal, ja som sa na tom poriadne zasmial, tiež som išiel hore.

„Ahoj Sebo." Zapišťala vedľa mňa Diana.

„Škoda, že si nebol, môžeš naozaj ľutovať. To bola taká sranda."

„Hej hlavne, keď začali chalani chrápať." Ozvalo sa dievča, asi z Liinej izby. Rozosmial som sa. Diana iba prekrútila oči.

„Náhodou, už ako sme tam došli pršalo, všetko sa zatiahlo, vieš ako sme sa ponáhľali? A potom, že ostávame spať. Poľahali sme po zemi, len karimatky a deky nám rozdali. A chalani blbli, stále hučali, dostali sme čaj a oni tam namiešali aj alkohol a potom sa rehotali jak najatý. A v noci išli vonku, že pozorovať hviezdy. Bola romantika, vieš koľko sme sa nasmiali. Profák zaspal medzi prvými. Joooj škoda, že si nebol, vieš ako by sme si mohli užiť." Zaklipkala očami a nahodila smutný ksichtík.

„On si užíval tu. Nie?" Zakričal zozadu Robo. Do kelu! Úsmev mi úplne zhasol.

„Hej jak mi recepčná pomaly vynadala, že neprídete, to som si fakt užil."

„Hej, netvár sa jak neviniatko, veď si mal čisté pole. Sám s ňou na celom penzióne, nekecaj rozprávky, že si nič neporiešil."

„Nič som neriešil, jasné?" Zazrel som na neho varovne.

„Jasné, že neriešil. Veď sa pozri na neho a na ňu. Ja viem, že by si s ňou nič nezačal." Toto malo byť akože sa ma zastávala? To akože fakt?! To myslela vážne?! Ona .....

„Ale, ale, frajer, veď má pekný zadok, sám si sa na neho kukal." Mal som pocit, že som sa ocitol na trhu, kde sa predáva Zelenoočko. Nechápal som ani Dianu, čo si myslí? Že Zelenoočko je nejaká chudera? Pche, keby si ju videla, ako sa vie nahodiť, keby si ju videla ako ja, zbledla by si závisťou. Nevyrovnala by si sa jej , ani keby si sa akokoľvek snažila. A Robo, ech, fuj..... Musel som na nich pozerať poriadne znechutene.

„Tak si sa nemal pchať, keď ti nie je dosť dobrá. Mne by nebolo proti srsti niečo s ňou riešiť." Myslel som, že mi vyletí ruka a pribombujem mu takú, že poletí dolu schodmi rovno po hlave. Normálne vo mne kypela žlč.

„Drž hubu Robo. Nič také také som nepovedal, že by mi nebola dosť dobrá." Precedil som pomedzi zuby tak naštvane, že aj Diana odo mňa odstúpila. Robo sa nasilu zarehotal.