V tvojich očiach

Robo verzus Sára

Nevydržal som to.

"Sára!" Otočila sa na mňa s úškrnom na jednu stranu a vlasy si prehodila na druhú stranu.

"Počuj, čo ty riešiš s Robom?" Ofučala sa a povýšenecky prekrútila očami.

"Čo teba do toho. Môžem si robiť čo chcem." Vošli do mňa nervy. Jasné, že si môže robiť čo chce, ale nech sa to ani náhodou netýka mňa. Alebo....... nech sa to netýka Zelenoočka! A toto tu smrdí a to poriadne. Počul som, ako mi zaškrípali zuby.

„Fajn!" Precedil som pomedzi zuby a ona sa provokatívne otočila. Čo mi na kľude vôbec nepridalo. Rozumu jej nenalejem do tej jej vyfintenej hlavy. Naklonil som sa bližšie ku nej, aby ma počula. Nehovoril som veľmi milo.

„Jasné, že si môžeš robiť čo chceš, ale dávaj si bacha, Robo nie je gentleman, tak aby sa ti niečo škaredé neprihodilo." Ani neviem, prečo som to povedal, keby ju to aspoň trochu vystrašilo.

„Pche." Ech, je tak....tak .......protivná. Dúfam, že fakt nič nevyvedie. Ďalej som to už riešiť nemohol, tak som sa sústredil na učivo.

* * *

Po ceste na obed, keď som zacítil nejaké vône z jedálne som si spomenul na koláčiky u Zelenoočka. Hneď som sa priblbo usmieval. Dobré by bolo ju tu stretnúť a uistiť sa, či by som fakt mohol prísť pomôcť s tými koláčikmi. Rozhliadal som sa po jedálni, ale nikde nikoho. Ani Maťo, ani Zelenoočko, ani nikto z ich triedy. Stál som v rade a hypnotizoval vchod. Bezvýsledne. Sadol som si k prvému voľnému stolu a tískal do seba to jedlo. Prisadli si chalani z našej triedy, tak sme nakoniec prebrali aj basketbal a futbal na našej škole. Už som odkladal tanier, keď sa konečne objavili. Hneď som ku nej priskočil.

„Hmmm, koho to tu máme?" Objal som ju okolo pliec.

„Koho?" Opýtala sa s úsmevom.

„No predsa moju frajerku, čo ma dnes pozvala na koláčik."

„Vážne? Že ja o tom nič neviem?" Ale úsmev tam bol.

„Pripomeniem ti?" Už som sa blížil k jej krku. Uskočila.

„O čo ti ide?"

„O koláčiky, samozrejme a starká ma tiež určite rada uvidí." Zaiskrila svojou zelenou v očiach a úsmev na jeden kútik.

„A chcem odprevadiť svoju frajerku domov." Žmurkol som. Stále iba stála a iskrila očami.

„Budem robiť psie oči!" To už nevydržala a rozosmiala sa.

„Tak o dvadsať minút pred školou Zelenoočko." Pobozkal som ju na spánok a padal som preč. Potreboval som zbehnúť ešte do šatne, lebo som si tam zabudol tričko a už normálne prosilo o vypratie. Tak už s vakom som si to namieril ku telocvični. Bolo tu dosť prázdno, moje kroky sa po chodbe ozývali ako dunenie.

Tričko som našiel a hodil do vaku. Fúha, fakt smrdelo. No nič, mal som ešte čas, Zelenoočko ešte určite nebude naobedovaná. Neponáhľal som sa a naspäť som si kráčal tak ležérne. Zaregistroval som nejaký krik a buchot. Bol som už skoro na konci chodby smerom do školy a zvuk prichádzal akoby od šatní, alebo skôr skladu náradia. Otočil som sa a zapozeral tým smerom. Čo sa tam deje?

Zase piskot, ako priškrtené zviera. Ešte chvíľu som stál a nevedel sa rozhodnúť, či sa tam ísť pozrieť, alebo nie. Nepotreboval som nikoho prekvapiť v tom najlepšom, ale zase ak..........

Napínal som uši a znova tresk. Už som sa zvrtol, že sa tam idem pozrieť, keď tu zrazu sa dvere rs poriadnym tresnutím otvorili a vybehla z nich Sára a s poriadnym revom. Normálne som zamrzol.

"Ty idiot! Kretén! Čo si o sebe myslíš? Hovädo zaplatíš mi za to!" Zjapala na najvyššom stupni hlasu, čo asi dokázala zo seba dostať. Z toho vysokého tónu by popraskali bubienky aj psom. Bolo počuť arogantný rehot. Dochádzalo mi, že musí byť Robov.

"A čo si čakala? Ty si prišla...cha...cha."

"Idiot!" Tresla dverami a rozbehla sa mojím smerom.  Rúž mala rozmazaný, blúzku porozopínanú a nejak povyťahovanú z tej úzkej minisukne. Naštvane funela, dupala ako kobyla po kamennej dlažbe, trela si oči a snažila si uhládzať vlasy. Počul som ju fňukať. Viem je to potvora a tiež nie je žiadne neviniatko, ale toto..............čo jej urobil? Urobila mi veľa zlého, ale aj tak som mal  akýsi divný pocit súcitu s ňou.  

"Sára si v poriadku?" Dvihla na mňa oči, špirála roztečená, vyzerala úplne prekvapene. Zjavne ma zaregistrovala až teraz. Až trochu neisto  cúvla. 

"Čo?!  Čo tu...?!" Potom sa ale spamätávala. Obočie sa jej začalo úplne kriviť.

"Prišiel si  mi povedať, že si mi to vravel?! " Vyštekla.

"Nie." Nechápavo som pokrútil hlavou. 

"Urobil ti niečo?" Napriek všetkému sa vo mne ozývali gentlemanské sklony.

"Čo?! Nie .......a čo si ty?" Drzo dvíhala bradu aj keď sa jej triasla. Habkala, akoby nevedela nájsť slová. 

"Dokážem sa o seba postarať!"  Zrazu začala revať, ten piskľavý hlas do toho, ech.

"Chcela som iba vedieť, čo sa stalo, prečo si sa pobil. A on povedal, že mi to všetko povie tu. Do kelu s tebou Sebo, kašlem ti. Serem na teba, aby si vedel!"  Vrieskala pomedzi vzlyky po mne a vzápätí sa rozbehla preč.

Ostal som tam stáť ako taký nechápavý pako.  Vzadu bolo počuť Robove nadávky a buchot, asi naprával, čo tam všetko pováľali.  Viem si predstaviť, že po ňom hádzala, čo jej prišlo do ruky. 

Ísť tam a brániť Sáru? Jej nevinnosť? Zachechtal som sa.  Ona žiadnu nevinnosť nemá. Určite ju to trochu vzalo, nie je zvyknutá, že sa veci nedejú po jej.  Robo je idiot, ale ja som ju predsa varoval. Prečo si nedala povedať, nemusela by teraz fňukať. Nemusela, keby nechcela zistiť niečo proti mne.  Vzdychol som si a prehrabol si vlasy.  Asi to nechám tak, veď má frajera, nech ju bráni on. 

Aj ja mám predsa frajerku. Hneď sa mi začala zlepšovať nálada. 

Zelenoočko. Spomenul som si na jej krk, vôňu a koláčiky. Otočil som sa padal, nech mi neutečie ten iskrivý zelený pohľad niekde domov bezo mňa.

Po ceste som ešte rozmýšľal ako sa to Sáre všetko vypomstilo. Karma- zdarma. Hľadala niečo pre pomstu a tu zrazu, Robo. Taký ako ona. Lenže ona to nenechá tak, viem si predstaviť, že poriadne podkúri aj Robovi.  Trochu škodoradostne som sa zasmial. No asi to bude ešte zaujímavé. Ale .........vlastne to bude mať aj svoje výhody, aspoň nebudú mať čas škodiť nám.  Takže to dopadlo dobre. Tieň obavy zo spolčenia Sáry a Roba sa rozplynul a na perách sa mi objavil už iba úsmev pre Zelenoočko.

Tak a máme to.😉 Spiknutie sa nakoniec nekoná- Hurá!😊😊 To ako sa vám karma pozdáva už nechávam na vás. A či sa budú konať a ako dopadnú koláčiky nabudúce.😉