♥< 7>♥

1.9K 98 0
                                    


Odstúpim sa mu, aby mohol prejsť a pozriem sa na Candy. Nebezpečne si chodila prstom po krku. Snažila sa mi tým naznačiť, že ma zabije len čo to bude možné.

Radšej som sa rýchlo pobrala za Jaredom, aby sa mi nestratil. Ľudia sa mu odstupovali z cesty a pritom na mňa hádzali prekvapené pohľady.

Rýchlo sa narovnám, aby som nevyzerala ako nejaká lacná štetka, ktorú si práve vedie do postele. Aj keď...malo by mi byť jedno čo si myslia.

Vyšli sme z klubu. Pár ľudí, obstávajúcich vonku v drobných skupinkách sa Jaredovi pozdravilo. Kývol im na pozdrav.

Trochu som zrýchlila, aby som kráčala vedľa neho a nie za ním ako nejaká úbožiačka.

,,Chystám sa na jedno nepekné miesto. Nebude sa ti tam páčiť. Môžeš sa vrátiť ak chceš." varuje ma, ale nie veľmi presvedčivým hlasom.

,,Nechcem." odpoviem až príliš rýchlo. Venuje mi dlhý pohľad, ale nezastaví sa.

,,Doľava." povie potichu a zabočí do tmavej špinavej uličky. V tichosti zájdeme až na koniec. Tu zbadám tmavé dvere a asi dvojmetrového muža stojaceho pred nimi.

Jared sa otočí k vysokému chlapíkovi. ,,Idem za Murphym."

,,Pre teba je to pán Murphy." povie jedovato a zmizne v čiernych dverách.

Jared sa otočí ku mne. ,,Teraz ma dobre počúvaj. Budeš mlčať. Nikomu sa neprihováraj a nerozprávaj kým ťa niekto nevyzve. Rozumela si?" prikáže mi ticho.

Prikývnem.

,,Už sa bojíš?" zaškerí sa Jared hľadiac na mňa spod šiltovky. Takmer som mu nevidela do očí.

,,Nebojím sa." vyšteknem. Jared sa ticho uchechtne. Neverí mi.

Dvere sa otvoria. ,,Môžete vojsť."

Jared venuje chlapíkovi povýšenecký pohľad a vojde do vnútra. Ja ho v tichosti nasledujem.

,,Jared...Aké milé prekvapenie." Rozhodí rukami vychudnutí chlap sediaci za dreveným stolom v drahom obleku. 

,,Pán Murphy." pozdraví sa Jared s úctivejším tónom hlasu. 

,,A toto je?" Murphy sa pozrie na mňa.

,,Ona je tu so mnou. Nemusíte si ju všímať." odvetí Jared. Začala som ľutovať, že som s ním niekam išla.

,,Chlapče, je ťažké si ju nevšímať..." Začne sa nechutne rehotať. Nervózne prestúpim z nohy na nohu. Nenápadne sa pritom posuniem viacej k Jaredovi.

,,Tak čo sa deje chlapče? Ak môžem, pomôžem." Znova rozhodí rukami a pohodlne sa oprie do kresla. 

,,Možno ste počuli, že U Halla zmizlo pár drahých vecí... Len ma tak napadlo. Nebol u vás v poslednom čase niekto niečo predať?" opýtal sa zdvorilým hlasom. Zjavne mal pred pánom Murphym rešpekt.

,,Vieš, že nemôžem prezrádzať mená svojich klientov." Pán Murphy sa unavene oprie oboma lakťami o stôl.

,,Takže bol?" opýta sa Jared.

,,Áno. Kúpil som pár zaujímavých vecí." prikývne.

,,Naozaj mi nemôžete povedať od koho? Stačí mi to aspoň naznačiť. Nikto sa o tom nedozvie. Bude to iba medzi nami." Jared sa trochu zhrbí a stíši hlas. Ja sa bojím čo i len pohnúť.

,,Je mi ľúto Jared... Keby som len tak hocikomu hovoril mená svojich klientov, už by to nebol tichý obchod." Pokrúti hlavou nesúhlasne. Jared prikývne. Buď prijal porážku alebo sa bál zachádzať priďaleko.

Dve tváreWhere stories live. Discover now