♥< 38 >♥

1.6K 80 0
                                    

Dlho do noci sme sa prechádzali po meste a rozprávali sa. Spoločne sme spomínali.

Jared na mňa netlačil. Nevynucoval si, žiadne bozky ani zamilované dotyky. Potrebovali sme dať náš rozvrátený vzťah opäť dokopy. Museli sme na to ísť pomaly.

Nakoniec ma zaviedol do svojho bytu. Nachádzal sa v slušnej štvrti na nižšom poschodí. V tichosti som si obzerala tých pár stroho zariadených miestností.

,,Nikdy by som si nebola pomyslela, že sa ocitneme v podobnej situácií." vyhlásim pobavene stojac v jeho obývačke. Jared je policajt, má vlastný byt a usporiadaný život.

,,Som na teba istým spôsobom hrdá..." poviem pochvalne obzerajúc sa okolo. Jared sa ticho zasmeje.

,,Tvoje slová padli na úrodnú pôdu." prizná. Na svojich bokoch pocítim jeho ruky. Usmejem sa.

Zavriem oči keď sa nadýchne vône mojich vlasov a pritisne sa k môjmu chrbtu. Jeho ruky ma zrazu zozadu objímu. Dlaňami ho začnem hladiť po pažiach.

Pobozká ma na ucho, potom na líce a keď zakloním hlavu tak aj na krk.

Zrazu mi čosi napadne. Prudko otvorím oči. ,,Jared?"

,,Áno?" zasmeje sa do mojich vlasov.

Mne však veľmi do smiechu nie je. Otočím sa ku nemu tvárou. Zaváham. Mám sa to opýtať?

,,Čo je Cat?" zdvihne obočie. Cítim ako mi do líc stúpa červeň. Zhlboka sa nadýchnem.

,,Ty...Mal..." sťažka si odkašlem. ,,Nó...dva roky je dlhá doba, ja to pochopím...len ma to zaujíma, nie že by som vyzvedala..." Nezastaviteľne bľabocem.

Jared vyprskne smiechom. ,,Čo môže byť také hrozné, že sa nevieš vyjadriť? Opýtaj sa čokoľvek." posúri ma. S povzdychom zvesím plecia. Zrazu sa musím zahľadieť inam. Jeho televízor je náramne zaujímavý...

Jared ma pohladí po vlasoch a oprie sa čelom o to moje. ,,Opýtaj sa čokoľvek, Cat. Nebudem sa smiať ani nič podobné..." povie vážne.

To, že som mu nevidela do tváre mi vyjadrovanie dosť uľahčilo. ,,Mal si... niekoho po našom rozchode?" Len čo to poviem zavriem oči.

Cítim ako sa Jared trochu odtiahne. ,,Cat, pozri sa na mňa." Viem, že sa usmieva. Rozhorčene otvorím oči, sľúbil, že to nebude robiť. Jeho pohľad však nie je výsmešný.

,,Nikoho som po našom rozchode nemal." povie vážne. Prikývnem. Odľahlo mi. Zrejme by som žiarlila ako nepríčetná...

,,Pred tebou, mi boli všetky dievčatá ukradnuté. Nemal som na ne čas a z časti som sa bál mať nejaký vzťah.... Ale potom do môjho života vkročila krásna, nebojácna, tajnostkárska drzaňa, ktorá prelomila moju obranu a zničila všetky zásady." Usmial sa. ,,A keď si z môjho života odišla, nedokázal som sa pozrieť na inú, pretože moje srdce a myseľ patrili iba tebe, každý deň celé dva roky..."

Úplne stratím reč. Ani by som nevedela vyjadriť, čo so mnou jeho slová urobili. Nič krajšie mi v živote nikto nepovedal.

Cítim ako sa mi do očí tlačia slzy z náhleho rozcítenia. Dokonale šťastná...presne tak sa momentálne cítim.

S úsmevom na tvári sa vrhnem Jaredovi okolo krku. Pritisnem sa ku nemu lícom. Pobozkám ho na naň. Zbadám tie jeho dokonalé lícne kosti. Vybozkávam každý ich kúsoček až sa zastavím na brade.

Veľmi opatrne ho pobozkám na spodnú peru. Zahľadím sa do jeho očí. ,,Tak veľmi si mi chýbal." zašepkám a už ho naozaj pobozkám. Jeho dlane ma pohladia na nahej pokožke pod blúzkou. Všade na rukách mi naskáču zimomriavky.

Bozkávame sa však iba chvíľu. Jaredovi začne vyzváňať telefón.

,,Oh to je príšerný zvuk." zašepkám namrzene do jeho pier. Jared sa však nezasmeje. Ustarane sa zahľadí na telefón.

,,To je z práce." povie a zdvihne. ,,Nie, nespím...Áno, Môžem prísť. Za pätnásť minút som tam." A zloží. ,,Nejaká lúpež...Potrebujú ma." Pozrie sa mi do očí, akoby si pýtal súhlas.

,,Samozrejme, tam musíš ísť." poviem rázne a spustím ruky z jeho pliec.

Nadýchne sa. ,,Je mi to ľúto...Ak chceš odveziem ťa domov..."

Schuti sa zasmejem na jeho váhaní. ,,Choď do práce, ja počkám."

Jared sa zatvári nadmieru prekvapene. Nervózne si prehrabne rukou vlasy. Všimnem si ako mu poskočí ohryzok. ,,Tak, tak dobre. Dobrú noc." Celý bez seba a vyvedený z miery mi vtisne bozk na pery. Zo skrini pri vchodových dverách vytiahne puzdro so zbraňou a svoj odznak.

Medzi dverami na mňa vrhne ešte posledný pohľad a vyrazí.

Osamiem. Poobzerám sa po tichej a tmavej obývačke spojenej s kuchyňou. Zbadám hodiny. Polnoc.

Vyzujem si lodičky a slastne vzdychnem keď sa moje bosé chodidlá ocitnú na studenej a rovnej zemi. Cítim sa byť aspoň o desať centimetrov menšia.

Topánky uložím vedľa Jaredových na malú chodbičku a vyhľadám kúpeľňu. Tam si zložím náušnice a opatrne ich položím na poličku pod zrkadlo.

Povyzliekam sa. Opatrne vojdem do sprchy. Užívam si príjemnú horúcu vodu a sledujem stúpajúcu paru.

Začnem sa obzerať po sprchovom gély. Nájdem jeden mätový. Tlmene sa zasmejem a ovoniam ho. Presne takto vonia Jared. Spokojne sa ním umyjem. Aspoň na chvíľu mám pocit, že je so mnou.

Keď skončím otvorím dvierka na sprche. Okamžite ma ovanie studený vzduch. Na celom tele mi naskočia zimomriavky. Omotám sa preto do prvého uteráka, ktorý nájdem.

Bosá precupkám do Jaredovej izby. Mal úhľadne ustlanú posteľ. Prejdem k jeho skrini s oblečením a vytiahnem olivovozelené tričko. Poutieram zo seba zvyšné kvapôčky vody a oblečiem sa doň.

Potom sa začnem prehrabávať v menšej komode, z ktorej po krátkom pátraní vytiahnem pohodlné boxerky. Oblečiem si ich a hneď sa cítim menej naho.

Ešte poukladám svoje oblečenie na stoličku a svoj telefón vyložím na nočný stolík vedľa postele.

Unavene sa do nej zvalím a zakryjem sa voňavou látkou. Všade okolo mňa sa vznášala Jaredova vôňa, chýbal mi tu jedine Jared.

S myšlienkami pri ňom som zaspala.

***

Dve tváreWhere stories live. Discover now