Dve tváre

♥< 3 >♥

,,Nesadneme si?" opýtam sa zrazu. Candy prikývne a sadne si Milesovi na kolená, aby som mala trochu miesta vedľa nich za stolom. 

,,Decká, toto je Cat." predstaví ma Miles. Až teraz sa mi pozdravia, aj to nie všetci.

Dievčatá, ktoré sedeli pár chlapcom na kolenách, si ma zamračene obzerali. Ako keby som im kradla majetok alebo čo...

Modrooký chalan si ma premeral od hlavy po päty. Potom sa pozrel na Milesa.

,,Miles, toto je náš stôl. Veď sme sa predsa dohodli, že sem nebudeme vodiť cudzích ľudí." povie pokojným hlasom.

,,Ja viem Jared." odpovie mu Miles takmer previnilo.

,,Tak ty to vieš..." odfrkne Jared posmešne.

,,Miles, to je v poriadku, môžeme odísť." navrhne Candy. V duchu som ďakovala, že sa ozvala prvá.

,,Nie, Candy, to je v poriadku." povie jej Miles.

,,Áno Candy, to je v poriadku, len si tu s nami sedkaj a rob, že si súčasťou našej partie. Možno ti to zdvihne popularitu." povie sarkasticky Jared.

,,Css..." Že mi to vyletelo z úst som si uvedomila až vtedy keď sa na mňa Jared pozrel so zdvihnutým obočím.

,,Niečo sa ti nepáči?" osopí sa na mňa. Pár deciek sa zasmeje. 

,,O to tu ide? O popularitu? Sedieť tu je...Cool?" Do vzduchu naznačím rukami úvodzovky.

,,Ide tu aj o to, že sa môže pár vecí čo si povieme medzi sebou dostať vonku. Na nesprávne miesta a hlavne nesprávnym ľuďom...Ale inak hej... ide tu iba o popularitu." Mykne posmešne plecami. V jeho hlase  cítim sarkazmus.

,,Do nelegálnych vecí sa nemontujem, takže sú mi vaše kšefty totálne ukradnuté a o popularitu nestojím." Myknem plecami. ,,Moja kamoška ma len zavolala na párty, o nič iné tu nejde." S pobaveným výrazom tváre zdvihnem obe ruky do vzduchu, akože sa vzdávam.

Jared sa krátko zasmeje. ,,To sa ešte uvidí." Ukáže na mňa prstom.

,,Jared... Sú v pohode. Ver mi. Keby neboli ani ich sem nevolám." vysvetlí Miles. Snaží sa zachrániť situáciu. 

,,Poďme tancovať." navrhne zrazu Candy. ,,Ideš?" opýta sa aj Milesa.

,,Ja radšej ostanem tu... Ešte potrebujeme s chalanmi niečo prebrať." povie jej a vtisne jej bozk na líce.

Ja sa zatiaľ postavím a začnem si obzerať tanečný parket. Bolo plno. Všetci sa vlnili do rytmu hudby. Podvedome sa usmejem.

,,Môžeme." povie Candy a bez varovania sa vydá na parket. So smiechom ju nasledujem. Len čo začneme tancovať Candy sa na mňa zamračí.

,,Si normálna?! Takto vyskakovať do Jareda? Akože musím uznať, že si to povedala akosi autoritatívne, takže nemal čo namietať, ale kebyže má dnes zlú náladu, tak si skončila... To ti vravím na rovinu. Už to nerob! Jasné?" spustila nahnevane.

,,O čo ti ide? Kto je ten Jared, že si mám dávať pozor na ústa? Nebuď smiešna. Cˇo by mi asi tak urobil?" Vysmejem ju.

,,Jared je ich vodca. Chápeš? Ako hlava rodiny! Čo povie, to platí." Rozhodí nahnevane rukami. Akoby nechápala, že mi je ich hierarchia ukradnutá. ,,Cat, sľúb mi, že sa do nich už nebudeš pliesť a hlavne, že sa nebudeš dávať s Jaredom do reči. Dobre?" opýtala sa ma vážnym tónom a dokonca prestala tancovať.

Neveriacky som pokrútila hlavou a tiež som zastala. ,,Ty sa ho naozaj bojíš?"

,,Sľúb mi to." Je neoblomná.

,,Sľubujem." poviem, aby sa trochu upokojila. ,,Prišli sme sem tancovať. Tak tancuj!" Chytila som ju za ruku a dvakrát ju vykrútila. Keď sa na mňa konečne usmiala, mohli sme pokračovať v tanci.

***

,,Candy... Ach. Zvládnem to! Neboj sa o mňa toľko! Veď som tadiaľto išla už miliónkrát a nič sa mi nestalo."

S Candy som sa už desať minút dohadovala medzi dvermi o mojej bezpečnosti. Odmietala ma domov pustiť samú.

,,Tak dobre... Ale ponáhľaj sa a len čo budeš v bezpečí, tak mi zavolaj!" prikázala mi s vystretým ukazovákom. ,,Mám akýsi zlý pocit."

,,Ty trúbka. Dobrú noc." Objímem ju medzi dvermi a rozbehnem sa dolu schodiskom, aby ma už viac nepoučovala o bezpečnosti. Iba čo ma viac rozrušila...

Rýchlym krokom sa pustím po ulici. Ľutovala som, že som si to auto nezaparkovala bližšie, ale vedela som, že to nemôžem, aby som sa zároveň aj neprezradila.

Už len jeden blok... V tom som za sebou začula tiché kroky.

Začala mi v žilách tuhnúť krv. Takmer som zabudla dýchať od ľaku. Bála som sa aj otočiť. Nenápadne som pridala do kroku. V rukách som zvierala mobil, aby som mohla v prípade núdze vytočiť políciu.

Začali ma bolieť lýtka. Pomaly som prestala vládať... Už len pár budov a som tam. V duchu som si predstavovala ako otváram dvere na aute a ako ich za sebou rýchlo zamknem.

Kroky som počula čoraz bližšie. Začala som utekať. Osoba za mnou sa tiež rozbehla. Vedela som to.

Dočerta! Ja tu asi umriem!

Karma! Určite sa mi začali vracať všetky lži, ktoré som si vymyslela. Ale až takto drasticky?

Na sekundu sa otočím. Utekal ku mne akýsi vysoký chlap. Doriti!

Už som nevládala. A rýchlejšie som už utekať nedokázala. Skoro som to vzdala. Zrazu som zbadala svoje auto... Zablikal vo mne plamienok nádeje. Zvládnem to!

Plamienok však úplne zhasol, keď som periférne zbadala utekať svojim smerom ďalšiu postavu. Oni sú dvaja!?

Nemám šancu. Zomriem.