Dve tváre

♥< 9 >♥

V Nedeľu ráno znova skontrolujem mobil. Od včerajšieho rána mi nenapísal. Premohla som nutkanie napísať mu prvá. S povzdychnutím  sa postavím z postele a zídem do jedálne na raňajky.

Prekvapilo ma, že vidím obidvoch rodičov za stolom. Už raňajkovali.

,,Dobré ráno." pozdravím sa.

,,Dobré." zamumle otec a ďalej si zaujato číta noviny. Mama znova čosi ťuká do počítača.

Na stole bola pripravená kanvica s kávou. Do prázdneho poháda som si ju opatrne naliala a vychutnala si prvý ranný dúšok. Milujem kávu. 

Potom si nasypem do misky trocha cereálii a zalejem ich horúcim mliekom. Všetci traja sme jedli potichu...ako vždy.

,,Tak čo Catherine? Ako ide škola?" opýta sa zrazu mama. Prekvapene zdvihnem obočie.

,,Fajn." odseknem.

,,A čo kamaráti? Mandy? Ako sa má?" Ona sa naozaj pokúša o rozhovor? Veď len za posledné dva roky sme si povedali tak desať viet dokopy.

Myknem plecami. ,,Fajn."

,,Asi by si mala začať chodiť na nejaké konverzácie alebo čo... keď vieš povedať iba, fajn." Podráždene pokrúti hlavou.

,,Fajn." Viac jej nevenujem pozornosť. Do pohára si dolejem kávu a odnesiem si ju do izby.

,,Mala by si začať chodiť na nejaké konverzácie..." posmešne začnem napodobňovať jej hlas vystupujúc po schodoch. ,,A ty by si mala začať chodiť na nejaký kurz pre neschopné matky!" zahulákam hlasnejšie aj keď pochybujem, že ma počula až do jedálne.

V izbe som za sebou hlasno tresla dverami. Znova skontrolujem mobil. Takmer  vyprsknem kávu na displej. SMS-ka od Jareda.

CO ROBIS? –J.

Nálada sa mi okamžite zlepší. Položím pohár na nočný stolík a odpíšem mu.

MYSLIM NA TEBA –C.

Malý flirt na ráno. Tlmene sa zasmejem. Na incident s mamou úplne zabudnem.

VIDIM, ZE SA NENUDIS...TAK TEDA NIC- J.

Len čo si prečítam jeho správu, rozosmejem sa na celú izbu. Keby ma niekto pozoroval, myslí si, že som idiot.

NARCIS! CO SI CHCEL? – C.

MYSLEL SOM, ZE NIEKAM SPOLU ZAJDEME...- J.

Jared ma práve pozval na rande? Zavýskala som na celú izbu.

NA TEBA SI NAJDEM CAS – C.

CO TAK, O HODINU PRED KLUBOM? – J.

BUDEM TAM. – C.

Mobil položím na stolík a spokojne sa zvalím na posteľ. Začnem rozmýšľať čo si oblečiem. Nenapísal kam pôjdeme...Mám si dať opätky?

Pozriem von oknom. Vyzerá to tak, že dnes bude pekne a slnečno.

Rýchlo sa postavím z postele a utekám do kúpene na rannú hygienu. Make-up nenosím tak si nanesiem aspoň špirálu. Ešte v pyžame otvorím dvere do šatníka.

Poobzerám sa po všetkých šuplíkoch a vešiakoch. Milión kúskov oblečenia... A ja neviem čo na seba.

Po dlhom hľadaní si nakoniec oblečiem staršie svetlé rifle, roztrhané na kolenách. Po bokoch som na nich mala pozapínaných pár zicheriek. Boli veľmi pohodlné a na spodku zúžené. K nim som si obula staré tyrkysové tenisky.

Teraz bolo treba ešte vyriešiť vrchnú časť... nakoniec som sa rozhodla pre jednoduché biele tričko s krátkym rukávom a koženú bundu.

Vlasy som si párkrát prečesala kefou a nechala ich rozpustené. Ako čelenku som použila obľúbené pilotky.

Do vrecka bundy  si zbalím iba mobil a desať dolárov. Ešte jeden pohľad do zrkadla a môžem vyraziť.

Po ceste do garáže nikoho nestretnem. Naštartujem svojho Forda a vyrazím na cestu.

Tento krát zaparkujem svoje auto na parkovisko pred jednou reštauráciou asi dva bloky od klubu.

Rýchlo sa poobzerám či neuvidím niekoho známeho a vystúpim z auta. Auto zamknem a kľúče si zazipsujem do vrecka bundy.

Spokojne vyrazím na dohodnuté miesto. Ešte skontrolujem čas. Meškám iba minútku. Dúfam, že Jared tam už bude.

Bol tam. Zbadala som ho stáť opretého o múr vedľa vchodu do klubu. Na sebe mal tmavé rifle a obuté čierne tenisky. Pod šedou bundou mal oblečené čierne tričko. Samozrejme, na hlave mu nesmela chýbať čierna čiapka a kapucňa.

Čosi ťukal do telefónu. Keď som bola len pár metrov od neho konečne zdvihol hlavou. So zdvihnutým obočím si ma premeral od hlavy po päty... Robí to stále.

,,Pekné." povie pochvalne a zdvihne sa od múra. Začne sa ku mne blížiť. Čakám, že ma pobozká, ale on iba prejde popri mne.

,,Ideme?" opýta sa keď ho nenasledujem. Nedám na sebe nič poznať.

Usmejem sa a prikývnem. ,,Kam ideme?"

,,V tejto štvrti nie je veľa pekných miest, ktoré by sme mohli navštíviť..." skonštatuje.

,,Tak to máš pravdu." prikývnem.

,,Už si videla moju starú mamu a tiež byt v ktorom bývam." zhrnie. Znova súhlasne prikývnem.

,,Teraz ti chcem ukázať ešte jedno miesto, na ktoré občas zájdem. Vedia o ňom všetky decká z bandy...takže nie je tajné. Občas sa tam stretávame, ale kľúč mám iba ja." Zaškerí sa.

Pobavene pokrútim hlavou. ,,Tak na to sa pozriem."

***