Dve tváre

♥< 33 >♥

O pár dní neskôr sa v hotely koná benefičný večierok. Celý som ho s pomocou hotelových manažérov organizovala.

Plánovaný bol vysoký počet dôležitých hostí.

,,Catherine, asi by bolo lepšie, keby tu bolo pár policajných dôstojníkov. Len pre prípad... Naši SBS-kári nemusia ustrážiť taký obrovský počet ľudí." Navrhne otec pri poslednom veľkom stretnutí.

,,Molly, vezmeš si to na starosť?" opýtam sa kolegyne. Iba prikývne.

Teraz som však nahnevane sledovala šiestich policajtov čakajúcich na moje pokyny vo vstupnej hale. Medzi nimi bol aj Jared.

Komu som kedy čo urobila?

Vo vysokých lodičkách a v tmavom kostýme som sa blížila k nim. Keď ma zbadal Jared okamžite sa usmial do ucha k uchu. Ja som na sebe nedala nič poznať.

,,Dobrý deň. Ďakujem, že ste prišli. Vitajte v našom hotely High reed's!" Všetkým som zaradom podávala ruky. Väčšinou to boli mladí policajti. Pár z nich mohlo mať niečo po tridsiatke. Ako poslednému som podala ruku Jaredovi. On ju ale nepúšťal.

,,Jared Smith, vedúci dnešnej akcie." Predstaví sa mi. Oh... Je to lepšie a lepšie.

,,Catherine Reed, riaditeľova dcéra." Usmejem sa. ,,Ukážem vám priestory, na ktoré dnes budete dozerať. Tadiaľto." Naznačím rukou smer, ktorým je obrovská sála. Na moje prekvapenie sa pohne iba Jared. Zrejme dá chlapom pokyny neskôr.

Neochotne sa otočím na odchod. On kráča vedľa mňa, pomalou chôdzou alebo aspoň mne sa tak zdá.

,,Takže riaditeľova dcéra." podpichne ma. Mykne mi kútikom pier.

,,Ukážem ti čo máte robiť a tým to dnes hasne." poviem odmerane. Spoločne vojdeme do obrovskej haly, ktorá sa len tak hemžila personálom. Všetci sa snažili dokončiť všetko do posledného detailu.

,,Túto časť používame na kongresy, svadby alebo ako dnes... večierky. Skladá sa z tejto obrovskej miestnosti, z časti pre personál a tejto menšej časti, ktorá slúži na podávanie občerstvenia." Ukazovala som rukou. ,,Máme k dispozícií desiatich SBS-károv, ale tí sa musia starať aj o zvyšok hotela. Dvaja budú určite tu, pošlem ich za tebou, aby si sa s nimi dohodol... Inak neviem čo navrhuješ... Určite by som potrebovala dvoch policajtov pri vstupe do hotela." pozriem na Jareda. Na tvári mal úsmev. Popri tom sa obzeral okolo seba.

,,Súhlasím. Dvaja budú pri vstupe do hotela, dvaja pri vstupe do kongresovej miestnosti. Dvaja môžu byť vnútri spolu s dvoma SBS-kármi. Navrhujem, že by sme mohli mať obleky, aby sme nekazili takúto krásnu atmosféru výstrednými a hlavne neluxusnými uniformami."

,,To mi je jedno, len nech majú pri sebe odznaky a nech je to tu v bezpečí a v úplnom poriadku." Mávnem rukou.

,,Spoľahni sa." povie vážne. Prikývnem.

,,Dobre. Poteší ma ak tu budete pripravení na svojich miestach o pol šiestej. O siedmej začína večierok, ale ľudia začnú chodiť už skôr..." Pozriem na hodinky. Je jedna. Ešte to tu nie je hotové. Neviem kedy sa stihnem pripraviť ja.

,,Och Bože... Nestíham." Zamrnčím. ,,Ďakujem, môžeš odísť, vidíme sa večer." poviem Jaredovi, ale už ho nevnímam rozbehnem sa k Jackovi s obrovskou kyticou rezaných kvetov.

,,Jack! Pozor na tie kvety!"

***

,,Catherine vyzeráš úžasne!" ozve sa mama za mojim chrbtom. Neviem ako dlho ma pozorovala. Otočím sa. Ona už bola tiež oblečená v drahej róbe. Usmejem sa.

,,Deje sa niečo? Máš toho veľa? Poviem ocovi, nech ti počas skúšok dá pokoj..." povie ustarane.

,,Nie... Skúšky mám už hotové. Len...Stretla som starého známeho." priznám sa napokon. Mama okamžite pochopí.

,,Jared?"

Iba prikývnem. Zatvári sa nadmieru zamyslene a ustarostene.

,,A?" opýta sa zvedavo. Kto by nechcel vedieť viac.

,,Je policajt a bude viesť dozor nad dnešnou akciou." Sklopím zrak na svoje nalakované nechty.

,,Oh." Vydá zo seba mama súcitne a objíme ma okolo pliec. Vedela, aké som prežívala obdobie po našom rozchode. Neniesla som ho dobre.

,,Ale, to nič... ja to zvládnem." Silene sa na ňu usmejme.

,,Samozrejme, že to zvládneš!" Stisne mi ruky.

***

Keď som kráčala hotelovými chodbami, snažila som sa nevšímať si nervozitu v žalúdku. Od toľkých nervov raz skolabujem! Nepridával tomu ani fakt, že som od rána nič nejedla. Nedokázala by som prehltnúť ani štipku tuhej stravy.

Na mramorovej podlahe klopkali moje vysoké lodičky a šušťala látka tmavých šiat bez ramienok.

Bolo presne pol šiestej keď som vošla do sály. Spokojne som sa obzerala po dokonalej výzdobe a zamestnancoch.

Skôr ako počujem jeho hlas. Zacítim vôňu mäty. ,,Vyzeráš úžasne." pošepne za mojim chrbtom.

Otočím sa. Všimnem si, že je oblečený v dokonalom obleku. Obliekol si čiernu košeľu aj kravatu. Bol priam neodolateľný. V živote som ho v obleku nevidela. Asi omdliem.

Dúfajúc, že si nevšimol ako si ho obzerám, prikývnem. ,,Všetci sú na svojich miestach?" opýtam sa.

,,Samozrejme. Presne ako sme sa dohodli."

Chcem odísť, ale jemne ma chytí za lakeť. ,,Potrebuješ niečo?" Zdvihnem obočie. Pousmeje sa nad mojou reakciou.

,,V podstate áno... Dnes večer ti budem robiť spoločnosť. Požiadal ma o to tvoj otec." Zdôraznil, keď som chcela namietať.

Iba neveriacky pokrútim hlavou. Viem, že klame. ,,Keby ťa tu zbadal môj otec, asi by ti najskôr vykrútil krk." Pousmejem sa nad jeho nechápavým výrazom.

,,Čože?"

Iba sa usmejem a pohnem sa smerom k miestnosti pre zamestnancov. Potrebujem sa na chvíľu niekam zašiť.

Ten jeho výraz... Usmejem sa. V podstate som mu povedala pravdu. Po rozchode s Jaredom som sa dosť uzavrela do seba. Otec to dával za vinu hlavne jemu. Aj keď sme sa s Jaredom rozišli takpovediac naraz.

Potrebujem sa sústrediť na hostí a dokonalý chod večierka. Nemôžem sa nechať znervózňovať svojou prvou skutočnou láskou z puberty.

Len čo sa upokojím a rozdýcham stretnutie s ním, opäť vykročím do sály. Nikde ho nevidím, čo je dobre.

Hostia sa začínajú pohybovať po sále. Dám pokyn hudobníkom v rohu miestnosti, aby začali hrať. Ešte skontrolujem stoly s občerstvením a spokojne sa postavím ku vchodu a začnem sa vítať s hosťami. Po chvíľke sa ku mne pridajú aj rodičia.

F