♥< 11 >♥

1.7K 93 2
                                    

,,Dúfam, že máš rada pizzu." Otočí sa na mňa pár metrov od pizzérie.

,,Aj keby som ju nemala rada...Som taká hladná, že by som zjedla asi všetko."

,,Takže nie?" opýta sa so zdvihnutým obočím.

,,Milujem pizzu." priznám. So smiechom mi otvorí dvere. Vzduchom sa okamžite niesla vôňa pizzi a oregana. Bolo tu príjemne teplo od rozhorúčenej pece. Sedelo tu pomerne veľa ľudí.

,,Poď." Na krížoch pocítim Jaredovu ruku. Viedol ma k pultu.

,,Nazdar Jeff. Ako ide život?" priateľsky sa prihovorí Jared pekárovi. Nízky chlapec miesiaci rukami cesto zdvihne hlavu.

,,Pomaly...ty sa chváľ, dávno si tu nebol. Už som myslel, že si na mňa zabudol." Usmeje sa Jeff a okolo očí sa mu urobia drobné vrásky. Vyzeral veľmi milo a priateľsky.

,,Všetko po starom...Viem, nemal som čas." odpovie mu Jared.

,,A toto je?" Jeff pohodí hlavou mojím smerom.

,,Toto je Cat." predstaví ma Jared. ,,Cat, toto je Jeff, môj najlepší priateľ. Poznáme sa z decáku."

,,Teší ma." Usmejem sa naňho.

,,Aj mňa teší, podal by som ti aj ruku, ale mám ju zababranú od cesta." Ukáže na svoje ruky.

,,To je v poriadku." Tlmene sa zasmejem. Jeff je jeden z tých ľudí, pri ktorých sa musíte nonstop usmievať.

,,Tak čo Jared...Dáte si pizzu?" opýta sa Jeff.

,,Ak nám nejakú urobíš." Usmeje sa Jared.

,,Že váhaš...Choďte hore. Prinesiem vám aj...Kolu?" opýta sa Jeff. Obaja iba prikývneme.

Jared sa poberie ku akýmsi dverám. Nasledujem ho. Len čo ich otvorí zbadám schodisko. V tichosti ním kráčame, až sa ocitneme na zastrešenej terase.

Všetko si prekvapene obzerám. ,,Kto by bol čakal, že na streche pizzérie bude niečo takéto?" opýtam sa.

,,Nie si prvá čo to povedala." Zasmial sa Jared. Zastavil sa pri zábradlí na okraji budovy. Bola tu pohodlná sedačka so stolom. Keď sme si na ňu sadli mali sme výhľad na budovy okolo.

Odtiaľto bolo vidno aj vzdialenejšie časti mesta...aj moju zbohatlícku štvrť. Len čo som ju zbadala pozrela som sa inam.

,,Stalo sa niečo?" opýta sa zrazu. Asi ho výraz mojej tváre prekvapil.

,,Nie." odvetím a usmejem  sa na neho.

Prevrátil očami. Vedel, že klamem...A keby vedel, ako veľmi. ,,Jeff tu pracuje už dlho?" opýtam sa prvá, aby som zmenila tému.

,,Dva roky. Hneď po škole si to tu otvoril." povie Jared akoby nič.

,,Toto tu je Jeffove?" opýtam sa prekvapene a znova si to tu poobzerám. Boli sme v časti reštaurácie, kde asi nechodia bežní zákazníci. Tu bola Jeffova časť. Všimla som si drobné dvere do menšieho bytíku.

,,On tu aj býva?" opýtam sa. Jared prikývne.

,,Šikovné..." usmejem sa.

,,Jeff, bol vždy ten šikovný..." povie Jared. Nepovedal to závistlivo. Skôr uznanlivo. Usmial sa. ,,Je skoro ako môj starší brat. V decáku mi veľmi pomáhal. Keď som išiel bývať ku starkej, stále sme sa hrávali a chodili do rovnakej školy.... Vlastniť pizzériu bol jeho sen. Zarábal si už popri škole...A potom si kus dopomohol založením gangu...Neskôr žezlo odovzdal mne a on začal poctivo podnikať. A ide mu to." Ukáže Jared okolo seba. Takže Jeff založil Jaredov gang?

,,To je úžasné..." poviem prekvapene.

,,A čo ty a Candy? Ste najlepšie kamošky nie?" Drgne do mňa plecom s úsmevom.

,,Spoznali sme sa U Halla." Obaja sa zasmejeme.

,,Vtedy som tam bola prvýkrát. Žijem v inej časti mesta." Prehltnem. ,,Candy mala jeden incident s nejakým dievčaťom. Hádali sa pri vstupe do klubu. To dievča bolo zdrogované alebo čo...Pustila sa do Candy. Len čo som to videla pribehla som k nej a pomohla jej striasť sa tej kravy." Usmejem sa pri tej spomienke. ,,Potom sme sa rozbehli preč, lebo nás začal naháňať SBS-kár...Myslel si, že sme začali my. Od vtedy sme najlepšie kamarátky."

Jared chce niečo povedať, ale vyruší nás otvorenie dverí. Jeff už kráča s obrovskou pizzou v rukách. V oboch vreckách mal zastrčené dve koly v sklenených fľašiach.

Usmiaty položil pizzu pred nás. Voňala neskutočne. Jeff po jednej otváral kolu s drobným otváračom. Najskôr otvorenú fľašu podal mne. Po pár sekundách podal druhú Jaredovi.

,,Prajem dobrú chuť." Znova sa na nás usmial a bez ďalších slov odišiel.

,,Jeff sa mi páči." Usmejem sa. Otočím sa na Jareda. Trochu nadvihol svoju fľašu.

,,Na naše dnešné stretnutie." prednesie prípitok. Zaváham.

,,Chcel si povedať, na naše prvé oficiálne rande."

,,Tak teda na naše prvé oficiálne rande." Ticho sa zasmeje. Usmejem sa a štrngnem si s ním. Spoločne si odpijeme z koly. Fľašu položím na stôl. 

,,Ešte jedna vec." poviem zrazu. Zdvihne obočie. Jednou rukou mu rýchlym pohybom stiahnem kapucňu a druhou čiernu čiapku. Nestihol nič urobiť. Vlasy mu stáli všetkými smermi. Ticho som sa zasmiala.

,,Héj!" zvolá a rukou si začne naprávať vlasy.

,,Akosi často nosíš kapucňu."

,,Je to môj štýl...Vrátiš mi čiapku?" nastaví voľnú ruku. Pokrútim hlavou.

,,Až keď pôjdeme preč." poviem to tak autoritatívne, že nenamieta.

,,Chvíľu sa s tebou nebudem rozprávať..." poviem pri pohľade na pizzu. Jared vyprskne smiechom. Usmejem sa a vezmem si trojuholník pizze. Jared si tiež vezme jeden kúsok.

,,Máš rada olivy?" opýta sa zrazu.

,,Ty nie?" zdvihnem obočie. Pokrúti hlavou. ,,Ja milujem olivy. Daj sem." Z pizze mu vezmem všetky olivy a po jednom si ich vložím do úst.

,,Vďaka." Usmeje sa a odhryzne si poriadny kúsok.

***


Dve tváreWhere stories live. Discover now