sorry.

VIII

Vždy robím zlé rozhodnutia.

Vedela som to, keď som povedala profesorke McGonagallovej o tom čo mi robíš.

Je strašidelné ako sa ľudia nechajú ľahko zmanipulovať klamstvami.Je strašidelné ako je pre teba ľahké manipulovať ostatných.

Ty si strašidelný.

Vedela som že som urobila zle rozhodnutie, keď sme vedľa seba sedeli oproti McGonagallovej, keď ti povedala to, čo som povedala jej.

„Robil som si iba srandu.Ona to vie, však?"hľadel si mi do očí a skoro som uverila tomu že si to nemyslel vážne.

Skoro som uverila tomu, že všetko to bola len moja predstavivosť.Skoro som uverila tomu, že to ja ničim život tebe nie naopak.

Ako keby sa naše role vymenili a ty si bol obeť.

Nemohla som rozprávať.

„Prepáč ak ťa nejaký z tých vtipov moc urazil.Sme v pohode?"zľahka si sa dotkol môjho pleca, akokeby sme boli dobrý kamaráti.

Nič som nepovedala, mala som zovrený krk tak som sa zmohla len na prikývnutie.

McGonagalovál sa na nás spýtavo pozrela a potom nás nehala odísť s tým, že ti povedala, že ak za ňou ešte raz prídem, neskončí to takto dobre.

Keď sme vyšli povedal si mi, že ak sa to ešte raz zopakuje...zabiješ ma.A tak si odišiel s úsmevom na tvári zatiaľ čo moja tvár bola pribitá na dlážke.