sorry.

LVII

,,Humusáčka!"prechádzala som okolo Škriekajúcej búdy, keď som to začula.

Len ako som spracovala to slovo, všade na okolo boli po mne vrhané smradľavé gule  od Znoka. Ako si to zvykol robievať ty, ešte keď tu bol Harry a Ron.

Zalapala som po dychu, keď ma jedna guľa trafila do tváre. Obsah gule a slzy mi začali zmáčať tvár. Necitlivosť mojej citlivosti začala vychádzať na povrch.

To ty si si ju spôsobil-necitlivosť.

To ty si ju vypestoval.

Sledoval si ju ako rastie. Pokúsil si sa ju zničiť, pretože si zistil, že sa ti nepáči..., ale potom si nechal tvojích spolužiakov posilniť ju. Len aby si sa necítil zodpovedný.

Už to chápem.

Pochopila som to, keď som si utrela tvár od nechutnej tekutiny, sledujúc dav Slizolinčanov ako sa mi smejú.

Začala som sa cítieť celkom omámene.

Pochopila som to, keď som ťa zbadala v čiernom saku a nohaviciach medzi davom, ako sleduješ toto predstavenie.

,,Už je tu!" niekto zo Slizolinčanov zakričal, pamätáš?,,Hej Goyle! Daj aj jemu guľu!"

,,Draco! Draco! Draco!"pamätáš ako ťa povzbudzovali?

To bolo vtedy, keď som stratila aj tu malú nádej, čo som v tebe mala.

Že som sa úplne mýlila, že si dobrý človek.

Vedel si, že sa mýlia, že to bolo všetko nesprávne.

Vedel si to.

Ale pochopila som to, keď som sa pozrela do tých tvojích sivých očí, zažmurkala som na tvoju kamennú postavu, pred tým, než som prehĺtla zlosť ako začali byť ich hlasy silnejšie. Triasla som sa a vedel si to.

,,Čo je Draco? Na čo čakáš?"Jeden z tvojích kumpánov ťa vyrušil z tvojho tranzu.Nad čím si premýšľal?

Myslel si na všetky tie časy, kedy si sa snažil zbaviť ma bolesti. Myslel si na všetky tie časy, kedy si sa ma snažil udržať v bezpečí?

Modlila som sa aby si sa zobudil z toho chaosu tých ľudí , z toho čo si myslia.

Pochopila som to- keď som k tebe vzhliadla s nedôverou, slzy zakalili moje oči, keď som si všimla na tvojej tvári tvoj zvyčajný úškrn.

Pochopila som to- keď mi guľa zašpinila sveter.

Mala som pravdu.

...a teraz to chápem.