Posledné týždne vyhýbania sa písať sem, ma prinútilo premýšľať nad veľa vecami.
Rozhodla som sa, že o tebe chcem napísať niečo pozitívne.
Spomínam si, ako si ochotne pomáhal na hodine elixírov spolužiakom keď im niečo nešlo.
To mi pripomína, ako dobre to vieš so slovami .Pripomína mi, že si múdrejší ako polka školy.
Naučila som sa od teba veľa.
Si veľmi múdry, ale využívaš to aj ako zbraň, ako sa dostať k ľuďom-možno to preto ťa tak všetci zbožňujú. Prečo ťa všetci tak zbožňujú?
Môžem to ospravedlniť, pretože si bez námahy myslel na spôsoby, ako zlomiť ľudí.
Som toho živým dôkazom.
Som zlomená.
Pomaly sa však uzdravujem.
Dám sa dokopy. Viem sa z toho spamätať.
Ďakujem ti za všetky tie lekcie, čo si ma naučil za tie roky.
YOU ARE READING
sorry.
FanfictionNevedela som, aká som zlomená pokiaľ som nezistila, že vždy keď som sa smiala som chcela plakať.
