Už sú to dva týždne čo som naposledy počula o Ronovi a Harrym.Mrzí ma že ma nevzali so sebou.Oni sa naháňaju za horkraxmi a mňa tu nechali s tebou.
Chceli aby som pomáhala s učiteľmi Rádu ale nikto nevie nič.
Nepredstavovala som si takto siedmy ročník.
Nepredstavovala som si ani to, že dnes si sa od rána do poobedia na mňa len úškŕňal a nič viac.
Nepovedal si mi ani jedno slovo.Ale ako skončilo vyučovanie.Hodil si ma o stenu v prázdnej chodbe.
Povedal si mi že, som štetka a spýtal si sa či sa konečne zabijem.
Prečo si to povedal?
Mal by si ma konečne rád ak by som to urobila?
Potom si mi vytiahol tričko a pozrel si sa na modrinu od teba.
Možno ti na mne záleži.
Ale spôsob akým si ma sotil oproti múru ktorým som sa udrela do brucha mi hovoril niečo iné.
YOU ARE READING
sorry.
FanfictionNevedela som, aká som zlomená pokiaľ som nezistila, že vždy keď som sa smiala som chcela plakať.
