sorry.

XXXVI

Sedela som v knižnici, keď si za mnou prišiel.

Vyrušil si ma v hľadaní nejakých informácii, ktoré by mohli pomôcť Harrymu a Ronovi so zničením horkraxov.

Sadol si si vedľa mňa a sledoval si ako sa na teba dívam so smrťou v očiach.

Po chvíli si sa ma spýtal, ako sa cítim.

Nemala som slov.

Dotkol si sa ma pravého líca, kde som mala teraz už trocha bledšiu modrinu ktorú mi spôsobil jeden z tvojích spolužiakov.

Okamžite som sa odtiahla.Stiahol si svoju ruku a prehrabol si si frustrovane vlasy.

„Odprevadím ťa do Veľkej siene na večeru a chcem ťa vidieť jesť."

Okamžite som si zbalila veci a chcela som od teba újsť čo najrýchlejšie, ale ty si ma musel dobehnúť.

„J-ja nechcem ísť s tebou.Nechcem byť v tvojej blízkosti."

Bolo to akoby som tie slova adresovala podlahe,na ktorú som sa dívala, keď som ti to povedala.

Čakala som že ma udrieš, kvôli tomu, že som sa opovážila odporovať ti.

Prekvapene som k tebe zdvihla pohľad a prisahala by som, že som v tvojích očiach videla smútok.

Otočila som sa a odišla som smerom k svojmu internátu.

Celú cestu som si držala líce ktorého si sa tak jemne dotkol, to miesto nechce prestať páliť.