Cítila som, ako sa topím.
Keď si začal plakať.
Pritisol si moje rozbité časti tela k tebe- moju roztrhané mäso k tvojej jemnej koži. Nerozumela som, prečo naše zlomené časti do seba zapadali, napriek tomu, že boli úplne odlišné a možno preto to vždy tak bolelo. Dialo sa toto kôli tomu, že konečne niekto vyslišl moje prosby?Počul si konečne moje prosby?
,,Prepáč!"
Stále si to opakoval. Znova, znova, znova a znova.
Čo ti ale nedochadzá je, že to slovo mi nijak nepomôže. To jedno slovo mi nepomôže zabudnúť na to všetko zlé, čo si mi urobil. To jedno slovo mi nepomôže zabudnúť na všetky tie, noci ktoré som prespala ledva dýchajúc. To slovo mi nepomôže vymazať všetky jazvy.
YOU ARE READING
sorry.
FanfictionNevedela som, aká som zlomená pokiaľ som nezistila, že vždy keď som sa smiala som chcela plakať.
