XLVII

555 40 5
                                    


Videla som ťa prvýkrát po dvoch mesiacoch.

Stál si pred Medovými labkami v Rokville.

Najskôr som si myslela, že ma konečne necháš na pokoji.

Ale ty si prišiel a spýtal si sa ma, či sa cítim lepšie.

Povedala som, že nie.

Prajem si, aby si odišiel, keď som to povedala.

Ale ty si ostal.

Následoval si ma, keď som vstúpila do Medových labiek.

Prestaň mi dýchať na krk!!!

Stále si mi hádzal do košíka rôzne druhy jedla.Tvoj výraz tváre bol na nepoznanie a choval si sa ku mne, akoby sme boli...priatelia.

Nezastavila som ťa.

Neviem prečo.Možno som chcela aby si pokračoval v tom čo si robil.

Za všetko si zaplatil a tašky si odniesol až pred Chrabromilský internát.

Bola som ticho po celú dobu.

sorry.Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt