Zvykol si na mňa celú dobu zazerať.Uškŕňať sa a prezierať si ma.Ponižovať.
Ale taktiež si mi pomáhal dýchať, nájsť si vlastné tempo-cítiť všetko, pretože to bolo to čo som potrebovala.
Teraz sa však na mňa nedokážeš ani pozrieť, keď okolo teba prejdem.
To ten pohľad.
Tvoje správanie ma naďalej prenasleduje vo snoch.Priezračný duch ktorý mi ťa tak pripomína, vypadá to, že sa mi dostal pod kožu ako ty.
Nemôžem ti uniknúť.
Aj keď si prestal.
Aj keď si zmizol z môjho života.
YOU ARE READING
sorry.
FanfictionNevedela som, aká som zlomená pokiaľ som nezistila, že vždy keď som sa smiala som chcela plakať.
