Keď som sa zobudila, bol si so mnou v mojej izbe.
Nerozumiem ako si sa sem dostal.
Mal si veľké šťastie, že väčšina Chrbaromilčanov bola na prázdniny doma.
Keď som sa ťa spýtala, čo tu robíš, odignoroval si ma.
Len si sa ďalej díval na fotku na mojom stolíku.
Smiala som sa na nej s Ronom a Harrym.
Namiesto toho, aby si sa spýtal, kde zmizli oni dvaja, spýtal si sa čo sa stalo so mnou.
Nemôžem uveriť že si na mňa ešte takú pamätáš.
„Za chvíľu zmiznem aj ja."
Ešte predtým, ako som to stihla povedať nahlas, objal si ma a pošepkal si mi,„mrzí ma to."
YOU ARE READING
sorry.
FanfictionNevedela som, aká som zlomená pokiaľ som nezistila, že vždy keď som sa smiala som chcela plakať.
