Znova som utiekla z jedálne.
Samozrejme si ma následoval.
Skryla som sa na schodoch do Astronomickej veže.
Prišiel si za mnou aj s jedlom.
Povedal si mi, že musím jesť inak zomriem.
Prečo? Prečo si zrazu takýto.
Povedala som ti, že chcem prestať existovať a ty si sa na mňa nahneval.
„Ale ja chcem aby si existovala!Prestaň byť taká zložitá a začni aspoň raz počúvať čo ti hvorím."
Vošiel si si rukou do vlasov a zhlboka si sa nadýchol.
„Prečo ma nepočúvaš keď sa ti snažím pomôcť?"
Som stratená.
Myslela som, že všetko čo chceš, je aby som zomrela.
DU LIEST GERADE
sorry.
FanfictionNevedela som, aká som zlomená pokiaľ som nezistila, že vždy keď som sa smiala som chcela plakať.
