Po hodine si sa so mnou rozprával.Nebol si nahnevaný, ani namyslený, bol si úplne obyčajný - to sa ešte nestalo.
„Čo sa ti stalo s tvátou?"
„Spadla som,"pohľad som upínala na zem, keď som ti zaklamala.
Prikývol si.„Jedla si dnes niečo?"Tvoj hlas bol hlboký a ja som mohla cítiť ako sa mi telom rozlievala horúčava.
„A-ano."
„Neklam!"
„Som v pohode!"
Pozrel si sa na mňa a ja som chcela okamžite zmiznúť.
„Jedz,"zťažka si prehĺtol,„prosím."
DU LIEST GERADE
sorry.
FanfictionNevedela som, aká som zlomená pokiaľ som nezistila, že vždy keď som sa smiala som chcela plakať.
