Beskyttet

4. Kapitola part 2

,,𝕋𝕞𝕒 𝕛𝕖 𝕒𝕜𝕠 𝕫𝕒́𝕙𝕒𝕕𝕒, 𝕜𝕥𝕠𝕣𝕒́ 𝕟𝕒́𝕤 𝕟𝕦́𝕥𝕚 𝕙𝕝́𝕒𝕕𝕒𝕥 𝕠𝕕𝕡𝕠𝕧𝕖𝕕𝕖."

***

Z jednej zákruty sa odrazu objavila osoba. Hneď ako uvidela štvoricu, zastavila. Mala rovnakú róbu ako stráž pred vstupom do mesta. Hlavu mala opäť zahalenú pod čiernou látkou. Patris nad ňou pokrčila nosom a ako na povel, všetci naraz zastavili. Obzreli si ju od hlavy až po päty a neboli si istý, či majú pokračovať, alebo čaka. Bohyňa a poloboh sa na seba pozreli a bez slov sa dokázali dohodnúť na ďalších krokoch. Obaja zišli z koňov a vybrali sa oproti osobe. Zvieratá nechali stáť na mieste a Rowan s Warnerom na nich len nervózne pozerali.

,,Prichádzame z kráľovstva Falling Darkness. Nechceme vám ublížiť," začal opatrne Orphan a zdvihol prázdne ruky do vzduchu, aby nechal človeka či inú bytosť vidieť, že v nich neschováva žiadne zbrane.

,,Ideme za vaším vodcom," pokračovala Patris a tiež ukázala prázdne dlane. Slovo vodca použila preto, lebo nevedela, aké oslovenie používajú pre toho, kto stojí na ich vrchole. ,,Chceme sa len opýtať pár otázok," dodala.

Na pár sekúnd nastalo ticho. Osoba si dala dole kapucňu a nadýchla sa. Bol to holohlavý muž, ktorému by sa kvôli jeho chudej postave dalo tipnúť viac rokov. Nikto sa však neopovážil pochybovať o jeho schopnostiach, pretože aj v slabo vyzerajúcom tele sa môže schovávať neuveriteľné množstvo sily. Sivé oči mu, dalo by sa povedať, svietili.

,,Spectator vás už očakáva," povedal, skoro až zašepkal, veľavýznamne. Jemne nadvihol bradu hore, čo pridalo na jeho dôležitom a tajomnom postoji.

Blondínka sa pozrela na muža vedľa seba a nových vaktov za sebou so zdvihnutým obočím. Chcela sa presvedčiť, že ho aj ostatní počuli a brali vážne. Potom sa obrátila a s menším núteným úsmevom odpovedala: ,,Výborne. Ideme skôr, než zapadne slnko." Následne sa vrátila a vysadla na svojho koňa.

No Orphan akoby ostal zamrznutý na mieste. Zadíval sa na muža vo fialovom ošatení a nevedel prestať. Nevedel, či ho zastavilo nejaké tušenie alebo niečo iné, ale cítil, že je to jedno z tých zlých. Neznámi chlap si to, samozrejme, všimol. Rovnako uprel na poloboha svoj pohľad. Nezabudol dodať svoj úškrn, ktorý bol dosť znepokojivý.

Prerušili ich chodiace klopanie kopýt. Vtedy sa čiernovlások prebral z tranzu a ihneď vysadol na vlastného koňa. Medzitým sa ostatní dostali od neho trošku opodiaľ. Kým sa stihol k ním vrátiť, čudný mág sa vzniesol niekoľko centimetrov nad zem. Nikto na tom nevidel nič čudného. Na tomto svete bolo veľa bytostí, ktoré majú podobnú schopnosť. Len Orphanovi na mužovi niečo nesedelo. Rýchlejším tempom sa dostal k ostatným, no musel ešte viac zrýchliť, pretože muž vo vzduchu sa asi veľmi ponáhľal. Museli s ním držať tempo, preto všetci štyria museli popohnať kone do behu.

Ticho prerušoval iba intenzívny buchot kopýt o kamennú cestu. Za každou zátačkou boli čoraz bližšie k hradu. Slnko sa už chystalo zapadať, to bol zrejme aj jeden z dôvodov ich naponáhla. Ani si poriadne nevšimli, keď prešli cez ďalší most spájajúci mesto s hradom. Tam sa museli zastaviť.

,,Tu si, prosím, odložte kone," poznamenal neznámi, keď sa postavil pevne na zem a ukázal na menšie stajne tesne pred vchodom do paláca, ,,o batožinu sa nemusíte báť. Nepotrebujeme kradnúť, máme všetkého dostatok."

Všetci odovzdali svoje jazdecké zviera do rúk dvom ženám, ktoré vyzerali veľmi bezducho. Ich pohľady akoby smerovali úplne niekde inde, keď si obzerali tváre návštevníkov. Aj cez ich úsmev si mohla skupinka všimnúť, že nevyzerajú šťastne a niečo im chýba.