Beskyttet

5. Kapitola

,,𝔼𝕧𝕖𝕣𝕪𝕠𝕟𝕖 𝕪𝕠𝕦 𝕨𝕚𝕝𝕝 𝕖𝕧𝕖𝕣 𝕞𝕖𝕖𝕥 𝕜𝕟𝕠𝕨𝕤 𝕤𝕠𝕞𝕖𝕥𝕙𝕚𝕟𝕘 𝕪𝕠𝕦 𝕕𝕠𝕟'𝕥."
~ 𝔹𝕚𝕝𝕝 ℕ𝕪𝕖

***

,,Hela... Čo potrebuješ?" zaznelo v ozvene.

,,Len takú maličkosť," ozval sa druhý hlas.

Nebolo jednoduché ich od seba rozlíšiť. Hneď po vyslovení sa začali podivne vlniť, zlievať sa do jedného a miznúť.

,,Tým myslíš..."

,,Presne tak."

,,Pff, určite... Inak čo?"

,,Tento svet ti nepatrí... Môžem ťa veľmi ľahko odstrániť..."

Následne sa objavila vlna bieleho svetla, ktorá by dokázala oslepiť niekoľko desiatok pohľadov. To bola príčina toho, prečo sa boh v rýchlosti zobudil. V momente, ako precitol, zahltil ho pocit neistoty. Silno otvoril oči a snažil sa zhlboka dýchať. Pomaly sa posadil. Našťastie zranenia boli už vyliečené alebo na veľmi dobrej ceste k tomu, preto mu už telom neprešla žiadna bolesť. Neisto behal očami po svojej komnate, ktorá sa so zatiahnutými závesmi zdala ešte tmavšia ako inokedy. Spoza záclon sa ešte neprebíjali slnečné lúče, čo muselo znamenať, že ráno ešte neprišlo.

Posunul sa ku kraju postele a zhodil svoje nohy z postele na studenú podlahu. Jemne mu z toho nabehla husia koža. Oprel sa lakťami o stehná a do dlaní si vložil tvár. Cítil, ako každý centimeter jeho telo je studený. Príčinou bol určite pot, ktorý ešte stále trošku držal pokožku v napätí. Pomaly pociťoval, ako sa mu na povrch dostáva teplo. Orgány sa mu začali preberať z, nie práve pokojného, nočného spánku.Prstami si prešiel po ťažkých viečkach. Sídlila v ňom únava, ale vedel, že znova by už nezaspal.

Postavil sa a povzdychol si. Chcel niekam ísť, no mohol iba s nejakým sprievodom. Samého by ho nepustili. Prísne si naňho dozerali, hlavne keď bola Patris preč. Nemal však chuť ostávať v tichu tejto miestnosti, dokým nepríde služobníctvo, keď vedel, že jediná činnosť by bol spánok, ktorý momentálne nepripadá v úvahu. Jedným luskom si vymenil oblečenie za jeden zo svojich Ásgardských odevov a upravil vlasy. Zašiel ešte do menšej kúpeľne, kde sa zkontroloval v zrkadle. Vlažnou vodou si osviežil tvár, aby sa prebral a následne si ju vysušil uterákom.

Stále bol nesvoj zo svojho sna. Nepamätal si nič, iba slová a vety, ktoré sa mu doslova zaryli do pamäti. Tiež mal pocit, ako keby si spomínal na množstvo pohlcujúceho svetla, no nevedel, či to je pravdivé. Chcel sa toho nepríjemného pocitu zbaviť, čo najskôr.

Vydal sa teda z kúpeľne preč a zamieril k dverám. Neskúšal ich sám otvoriť, no mal také úmysli. Vždy ho predbehlo služobníctvo alebo Patris. Preto si nebol istý, či sú otvorené alebo ho pre takéto prípady naschval zamkli alebo inak zabezpečili kúzlami. Zamyslel sa nad tým a podvedome si trošku začal myslieť, že táto možnosť je pravdivá. Nič však nebolo stratené, kým to neskúsil.

Opatrne stlačil kľučku dole a potiahol k sebe. Ostal milo prekvapený, keď sa naozaj dvere otvorili. Potešil sa, avšak stále bol ostražitý. Stále niekto mohol vchod do jeho izby nejako začarovať. Až sa dostal za prah a vyšiel na chodbu, mohol vylúčiť aj túto teóriu. Hlas v hlave mu neustále hovoril, aby nerobil unáhlené závery.

Rozhliadol sa okolo. Chodba bola stále zahalená v rúšku ticha a noci. Svit mesiaca prechádzajúci cez väčšie okná bolo len jemné pohladenie na duši, ktoré dávalo v tejto chvíli možnosť vidieť v tme viac. Svetlo vrhali aj ohnivé gule, pri múroch držané hlinenými košíkmi. Celú pokojnú atmosféru dopĺňala hnedá farba stien. Loki sa tam cítil iný, ale zvláštnym spôsobom prijímaný. Táto atmosféra ho dokázala upokojiť a vyčistiť myšlienky.