𝘕𝘦𝘸 𝘏𝘦𝘳𝘰 - 𝘚𝘶𝘱𝘦𝘳𝘩𝘦𝘳𝘰 (𝘚𝘒) ✓

5. Zvykanie si

Zobudila som sa na to, že som cítila čosi mokré na svojej brade. Pod lícom ma tlačilo čosi tvrdé. Pretrela som si oči i ústa a lenivo ich otvorila. Ako prvé mi padol pohľad na vypnutú telku oproti gauču. Chvíľu som bola dezorientovaná, kde som sa to vôbec nachádzala, keď som si spomenula. Som v Avengers svete.

Pozrela som sa, čo tvrdé sa nachádzalo pod mojím lícom a keď som zbadala Stevovo plece, skoro som vyskočila z kože. Nielenže som spala na jeho pleci, na tričku na pleci sa mu totiž nachádzal ešte veľký mokrý fľak. Odkedy slintám v spánku?! A musela som slintať práve na jeho plece? Moje oči rýchlo putovali k jeho tvári zisťujúc, či ešte spí. Na moje šťastie spal. Rýchlo som zdrhla do svojej izby, ktorú mi včera Steve ukázal. Mala obyčajné biele steny a okrem postele, písacieho stolíka a neveľkej skrine bola prázdna. Bola to predtým obyčajná hosťovská izba, no teraz som sa tu usadila ja.

Otvorila som dvere od skrine a vyhrabala odtiaľ čisté tričko i rifle. Potom som sa prešmykla do kúpeľne, kde som hodila rýchlu sprchu. Keď som vyliezla z kúpeľne, Steve už stál v kuchyni a pripravoval raňajky. Tričko mal stále to isté, no už mokré nebolo. Potichu som vydýchla.

,,Dnes ťa vezmem k Tonymu. Chce s tebou urobiť ďalšie testy."

,,Chce ma naučiť ako sa mám teleportovať?" Hodila som sa na stoličku. Steve predo mňa položil pohár granka a nutellový chlieb. Zamračila som sa na chlieb a hnedú masu na ňom. Niežeby som nemala rada sladké alebo nutellu, ale strašne ma z nej boleli zuby. Teraz zniem asi ako dôchodca, ktorý je ešte šťastný, že nejaké zuby má, ale ja za to nemôžem. No vzhľadom na to, že som nechcela vyzerať nevďačne v Stevových očiach, chlieb som vzala do ruky a zahryzla. Ihneď som mala pocit, že mi vypadnú všetky zuby a rýchlo som to zapila grankom.

,,A ty budeš dneska čo robiť?" zvedavo som sa spýtala.

,,Zachraňovať svet." odvetil a prisadol si oproti mne spolu zo šálkou kávy. Spýtavo som nadvihla obočie a Steve teda pokračoval. ,,Včera čo Stark dokašlal misiu, tak mu ešte i ukradli oblek. Teraz sa ho snažíme lokalizovať, aby jeho technológiu nezneužili."

,,Ale veď Jarvis ho dokáže nájsť, nie?"

,,Blokujú signál, takže to nie je také ľahké." odpil si z kávy. ,,Rýchlo to zjedz, budeme už musieť ísť." zamračene som sa po jeho slovách prezrela. Vlasy, ešte stále mokré zo sprchy, mi odstávali na všetky strany a na sebe som mala dokrčené tepláky s rozťahaným tričkom.

,,Eh, koľko mám času?" spýtala som sa. Steve sa pozrel na hodinky.

,,Pätnásť minút." vytreštila som oči a hodila do seba granko, nechávajúc chlieb na tanieri. Následne som zmizla v izbe, kde som na seba navliekla prvé veci, čo mi prišli pod ruku a do batoha som si ešte hodila čisté tepláky s tričkom, čiže veci v ktorých budem trénovať. Potom som utekala do kúpeľne, kde som skoro vrazila do privretých dverí. S tichým nadávaním som sa ocitla v kúpeľni.

Za desať minút som bola hotová. V živote som sa tak rýchlo neprichystala.

,,Ešte máš trochu mokré vlasy." podotkol Steve, keď si na nohy obúval topánky.

,,Vyschnú cestou." len som mávla rukou. Fén by som totiž nestihla použiť a aj tak mám vlasy do hodiny suché. A keďže je vonku už teraz dvadsať päť stupňov, očakávam, že uschnú do pol hodiny. Obula som sa i ja a cez plece si prehodila ruksak. ,,Môžme ísť." poznamenala som. Steve však už otváral dvere a hľadal vo svojom zväzku kľúčov ten správny. Ja som sa teda prešmykla popri ňom a počkala kým zamkol.

,,To mám ísť na tomto?!" bradu ste mi mohli nájsť až kdesi v Číne, tak veľmi som mala ústa dokorán.

,,Môžeme ísť aj na aute keď chceš." mykol plecami.

,,Čo blázniš? Samozrejme, že chcem ísť na tomto Harleyi. Však vyzerá skvelo! Inak, môj oco tvrdí, že máš Sportstera." Steve len nadvihol obočie.

,,Má pravdu. Takže nasadáš alebo tu budeš stáť s ústami dokorán?" prehodil pobavene a nasadol.

,,To si píš, že sa na tejto mašinke chcem previezť." nadšene som vyskočila na zadné sedadlo a Steve mi dal zatiaľ dole stupačky.

,,Inak, tu máš." podal mi prilbu. Ja blbá. Úplne som na helmu zabudla a teraz budem musieť i zliezť z motorky, aby som si do nej mohla napchať vlasy. Podotýkam, stále sú ešte trochu mokré. Keď som už znova sedela za Stevom, tentokrát už i s prilbou, pevne som sa chytila jeho pásu. Moje ja z predvčerajška by už asi odpadlo, no po včerajšku a dnešnom prebudení som to začínala brať už ako samozrejmosť. Podzemnou garážou sa ozval rev motorky, ktorý lahodil mojím ušiam. Steve preradil a vyrazil.

Dom Tonyho Starka bol obrovský. A riadený umelou inteligenciou menom Jarvis. Ten sa staral o všetko a bol čosi ako Tonyho druhá sekretárka.

,,Konečne ste tu. Už som sa začínal báť, že si ju uniesol Rogers." zasmial sa Tony, no Stevovi sa ani len nenadvihli kútiky. Podala som mu prilbu a on ju uložil do postrannej kapsy.

,,Prídem po teba okolo piatej. A pokiaľ nebudem môcť prísť ja, pošlem niekoho zo Shieldu." povedal mojím smerom a po mojom prikývnutí odišiel.

,,Takže, už si zistil ako sa môžem teleportovať?" spýtala som sa, keď sme sa ocitli v Tonyho súkromnej telocvični.

,,Mám niekoľko teórií." začal. ,,Začneme najjednoduchšou. A dúfam, že bude fungovať, lebo tie zložitejšie sa mi nechce vysvetľovať."

,,Takže...?" spýtala som sa, keď stíchol a dosť dlho sa neozval.

,,Eh, prepáč, zamyslel som sa. Takže skús skrátka myslieť na miesto kam sa chceš teleportovať. Zo začiatku by bolo najlepšie, keby si sa pokúšala teleportovať len v tejto miestnosti. Steve by ma odstrelil, keby si zmizla niekam na Severný pól." kŕčovito sa uškrnul. ,,A mimochodom, toto si daj na ruku." podal mi čierny náramok. ,,Zabudoval som do toho GPS, keby si sa náhodou predsa len rozhodla odcestovať na druhý koniec sveta." s nadvihnutým obočím som ho poslúchla.

Začala som myslieť na najvzdialenejší roh miestnosti. Okolie sa mi začalo rozmazávať a zrazu som len pocítila silné trhnutie. Mierne sa mi zatočila hlava, až som musela zavrieť oči a keď som ich znova otvorila, bola som presne tam, kde som chcela byť. Nadšene som zvýskla. ,,Ja mám superschopnosti!" Tony len zízal bez slov, ako som mu od radosti skákala po telocvični.