𝘕𝘦𝘸 𝘏𝘦𝘳𝘰 - 𝘚𝘶𝘱𝘦𝘳𝘩𝘦𝘳𝘰 (𝘚𝘒) ✓

11. Šmuha

Tých niekoľko dlhých minút, čo som čakala na Stevov rozkaz som bola ako na tŕní. No keď sa jeho hlas ozval v mojom uchu a keď som zbadala Tonyho ako letí k hlavnej bráne, mala som chuť schovať sa do najbližšej diery a výjsť až keď to tu bude bezpečné.

Akonáhle Tony rozpútal chaos pri hlavnej bráne, Clint mi hodil ďalekohľad a pripravil si luk. Ďalekohľad som si priložila k očiam a pozerala na všetkých tých ľudí ako sa snažia nájsť si vhodný úkryt na odvetu. Zopár jedincov sa síce pokúsilo skosiť ho guľkami, ale pre neho to bolo čosi ako roj múch.

A zrazu nepriatelia v pevnosti začali padať. Keď som sa im lepšie prizrela, všimla som si, že z nich trčia tmavé šípy.
,,Stalo sa ti už, že si sa niekedy netrafil?" Spýtala som sa Clinta a venovala mu pohľad.
,,Nikdy." Uškrnul sa.
,,Ani keď si sa učil strieľať?" Prekvapene som nadvihla obočie.
,,Aj vtedy som trafil terč, nie síce úplne do stredu ale počíta sa to za trafenie." Rýchlo vytiahol ďalší šíp a znovu vystrelil.

,,Sme vnútri." Znova sa ozval hlas cez vysielačku.
,,Budeme sa ale musieť rozdeliť." Ozvala sa i Nat. ,,Beriem si pravú chodbu." Dodala, keď Steve nič nevravel.
,,Ostaneme v spojení." Nakoniec odpovedal a potom bolo ticho.

,,Proti komu to teraz vlastne bojujeme?" Spýtala som sa Clinta a znovu si priložila ďalekohľad k očiam.
,,Teroristi." Nachvíľu som pozrela na neho s nadvihnutým obočím.
,,A..." Chcela som pokračovať v mojich otázkach, ale zrazu sa ozval až príliš hlasný výbuch. Rýchlo som sa pozrela na pevnosť a všimla si padajúceho Tonyho.

Keďže bol dosť vysoko, pád z takej výšky by ho mohol zabiť alebo zmrzačiť do konca jeho života. Začala som sa sústreďovať na padajúceho Tonyho a zrazu som padala i ja. Tony bol zhruba meter podo mnou, tak som načiahla ruku a dotkla sa jeho pleca. Pritiahla som sa k nemu bližšie a objala ho.
,,Bol by som ti vďačný, keby si nás konečne teleportovala." Ozval sa.
,,Snažím sa. Ešte nikdy som sa neteleportovala ešte s niekým." Odvrkla som a plne sa sústredila na skalu, na ktorej teraz čupí Clint. ,, Nefunguje to!" Zdesene som vyhŕkla.
,,Myslíš na miesto, kam ideme skočiť?" Spýtal sa. Rýchlo som prikývla. Od zeme sme to mali už len kúsok. ,,Teraz si predstav, že som iba kufor, ktorý cestuje s tebou." Pokúsila som sa o to a naozaj, tesne pred tým ako sme dopadli na tvrdú zem tesne pred pevnosťou, som pocítila ten zvláštny pocit v žalúdku, ktorý som pociťovala len pri teleportovaní.

,,Ste v pohode?" Ozval sa Clintov hlas. Otvorila som oči, ktoré som si ani neuvedomila, že som ich zavrela a pozrela na Tonyho ležiaceho podo mnou. Rýchlo som sa pozviechala, no ihneď na to som sa znovu zvalila na zem vedľa neho. Moje nohy boli z toho pádu roztrasené ako želatína a nedokázali ma udržať.
,,Asi omdliem." Zaúpela som a dlaňami si prešla cez tvár.
,,Ja som v pohode. Samozrejme, že len vďaka Lee."
,,Dokázala som to." Šepla som, ignorujúc oboch superhrdinov okolo mňa. ,,Dokázala som sa teleportovať ešte s niekým. Woohoo!" Víťazne som vystrčila päsť do vzduchu.
,,Myslím, že je v pohode." Tony vedľa mňa sa posadil.

,,Čo sa stalo?" Spýtal sa Steve.
,,Vytiahli na mňa väčšie zbrane." Uškrnul sa Tony. ,,Lee priskočila na pomoc a zachránila mi krk."
,,Čože?"
,,Neboj sa, hrala som sa iba na padajúce lietadlo, ktoré sa tesne nad zemou teleportovalo do bezpečia." Odvetila som.
,,Mala si sa držať vzadu."
,,Technicky vzaté, držala som sa vo vzduchu. Ak to dáva zmysel." Uškrnula som sa a konečne sa posadila.
,,Nerozčuľuj sa toľko Rogers. Keby ma nezachránila, teraz by zo mňa bola palacinka."
,,Plechová palacinka." Dodala som. Tony mi hodil pohľad, ktorý hovoril 'Vážne?'.

,,Steve, mám tu menší problém." Ozvala sa Nat. ,,Oni začali strojovú výrobu Starkovho obleku."
,,Čože?" Ozvali sa Tony i Steve naraz. ,,Musíme to teda vyhodiť do vzduchu."
,,Len tak čisto teoreticky, kde vezmeme nálože?" Spýtal sa Tony.
,,Práve som ich našiel. Ale neviem ako vezmem dostatočné množstvo sám."
,,Možno by som vedela pomôcť." Uškrnula som sa.
,,Lee, neopováž sa." Ozvali sa štyri hlasy jednohlasne.
,,Ako si na tom s oblekom?" Spýtala som sa Tonyho, ignorujúc vražedné pohľady od oboch superhrdinov.
,,Zbrane sú viacmenej v poriadku, ale už nepoletí."
,,Čisto teoreticky, máš doma náhradný oblek?" Pokračovala som.
,,Hej." Prikývol. Chytila som ho za rameno a premiestnila nás do jeho domu.
,,Máš zopár minút." Uškrnula som sa. Tony rýchlo zo seba zhodil poškodený oblek a ponáhľal sa do suterénu po ďalší. Ja som pomaly šla za ním. Mierne som sa čudovala, ako sa mi podarilo teleportovať sa až tak ďaleko na prvý pokus.
,,Som hotový." Ani poriadne nedopovedal, už sme stáli na skale vedľa Clinta, ktorého som ihneď schmatla a premiestnila nás ku Stevovi.
,,Už máš dosť ľudí nie?" Uškrnula som sa a pustila ich. Stáli sme v nejakej veľkej zbrojnici.
,,Dal som ti rozkaz..." Začal Steve, mierne červený v tvári.
,,Že mám ostať pri Clintovi. Ako vidíš, som pri ňom." Skočila som mu do reči. Steve zafučal ako býk, no ihneď sa pustil do rozkazov. Všetci sme nabrali toľko C4, koľko sme vládali a premiestnila som nás k Nat. Naspäť som premiestnila už len Clinta zo Stevom, aby Nat s Tonym zatiaľ porozkladali nálože.

Kým sme ich konečne mali dosť, premiestnila som nás štyrikrát. To počítam len cestu zo zbrojnice, nie ešte aj z továrne. Nálože sme teraz rozkladali všetci, okrem mňa. Bolo až príliš nebezpečné, aby som im pomohla aj v tomto, lebo by celé toto tu mohlo vybuchnúť skôr, ako je potrebné a nás zavaliť vo vnútri. Namiesto toho som však dávala pozor, či niekto nejde.

Z chodby, ktorá sem viedla sa nakoniec predsa len ozvali hlasy. Rýchlo som sa pritisla k stene, aby ma ihneď nezbadali.
,,Niekto ide." Podala som hlásenie.
,,Lee, stiah..." Steve chcel dať rozkaz, ale to už okolo mňa prešiel prvý z nepriateľov. ,,Tony, rozlož zvyšné nálože, tvoje strely by to tu celé mohli vyhodiť do vzduchu. Vy ostatní ich zdržte." Radšej som sa neopýtala, či tými ostatnými myslí aj mňa.

Keď okolo mňa prešiel už štvrtý, rozhodla som sa zakročiť a keď prechádzal piaty, schmatla som ho za golier a potiahla smerom ku mne, kde som mu hlavu tresla o stenu. Musela som to spraviť ale niekoľko krát, aby som ho poslala do ríše snov. Zvalil sa na zem presne vo chvíli, ako som vycítila, že sa na mňa pokúša niekto zaútočiť zozadu. Pokrčila som kolená, čím som znížila svoju výšku a päsť mierená na moju hlavu zasiahla vzduch. Rýchlo som tú ruku pevne schmatla za predlaktie a vyrovnala som sa, pričom som tú ruku dala nižšie. Lakeť mi narazil o plece a počula som zaprašťanie kosti. Au! Bolí ma to i za neho. Keď vykríkol od bolesti lakťom som mu ešte vrazila do brucha, na čo som začula zasyčanie a rýchlo som sa otočila, aby sa mohol predkloniť a ja mu vraziť kolenom do tváre. Aj tento týpek poputoval k zemi. Obzrela som sa ako sú na tom ostatní. Všetci zložili oveľa nepriateľov ako ja, ale aj tak som na seba bola hrdá, keďže toto je moja premiéra. Skúška sa nepočíta.

Tentokrát sa na mňa hnali dvaja, čo som si všimla až keď som sa otočila dozadu. Rýchlo som vytiahla zbraň visiacu mi na stehne, odistila poistku a dvakrát vystrelila. Mierila som im do kolien, keďže mali nepriestrelné vesty. Zosypali sa na zem. Aj mňa prekvapilo, že som trafila. A aby náhodou im nenapadlo urobiť nejakú blbosť, som im vrazila chráničom dosť silno nato, aby aj oni poputovali do ríše snov.
,,Lee, premiestni nás!" Začula som Steva. Rýchlo som sa teleportovala k nemu. ,,Premiestni všetkých okrem Tonyho. On to tu vyhodí do vzduchu." Všetci ostatní sa rozbehli ku mne a keď sa pri mne zjavila i Nat, konečne som nás premiestnila. Myslela som na quinjet, no dopadli sme na trávu neďaleko pevnosti.
,,Už vás nevládzem premiestniť ďalej." Ospravedlňujúco som na nich pozrela, keď som pochopila čo je vo veci. ,,Budete musieť utekať." A s týmito slovami som sa premiestnila k Tonymu. Dúfala som, že budem mať ešte dostatok síl, aby som nás odtiaľto dostala. ,,Pripravený?" Spýtala som sa. Prikývol a podišiel ku mne. Objal ma jednou rukou a niekoľko krát vystrelil zo svojej ruky.
,,Teraz!" Skríkol a ja som pozbierala posledné sily, aby som nás odtiaľto dostala.

Dopadli sme tesne za múr. Začula som výbuchy zvnútra pevnosti. Ostatní už boli takmer v lese a ja som sa rozbehla za nimi. Úplne som zabudla na Tonyho, ktorý vie lietať. Keď som dobehla ostatných približne za tri sekundy neveriacky som vypliešťala oči.

Výbuchy pokračovali, až nakoniec sa ozvala oveľa väčšia rana jak tie predošlé a celá pevnosť sa otriasla a pod náporom ohňa a tlakovej vlny sa rozdrobila a spadla. To sa oheň asi dostal už k zbrojnici, kde bolo oveľa viacej naloží a navyše na jednej kope. Tony pristál vedľa mňa a dal si dole prilbu.
,,Ty máš superrýchlosť?" Vypliešťal oči. Ostatní zastavili pri týchto slovách a nechápavo na nás hľadeli. ,,Keď sme dopadli, ty si sa rozbehla a zrazu si bola len šmuha, ktorá bola už takmer v lese."
,,J...ja..." Začala som koktať, no Clint ma zachránil.
,,Porozprávame sa v quinjete. Ktovie, čo sa im tam ešte skrýva a môže to mať oveľa väčšiu silu ako C4." Ostatní prikývli a vydali sme sa na pochod lesom.

Keď sme už boli vo vzduchu, všetci na mňa nechápavo hľadeli, ale ja som ich ignorovala. Našťastie, všetci mlčali po celú cestu, tak som mohla rozmýšľať, ako to, že mám ďalšiu superschopnosť.