𝘕𝘦𝘸 𝘏𝘦𝘳𝘰 - 𝘚𝘶𝘱𝘦𝘳𝘩𝘦𝘳𝘰 (𝘚𝘒) ✓

17. Bábka

Počkať čo? Ako teraz netvrdím, že verím celej tejto Lokiho historke, ale ako môže byť Bruce (čisto teoreticky povedzme, že mu verím) mojím otcom?! Však je to Hulk! On nemôže mať deti. Aspoň pokiaľ viem.

Môj šok a zmätenie sa určite odzrkadlilo aj v mojej tvári, čo sa fakt nedá povedať, že by to bolo nečakané a Loki sa znovu odmlčal. Po chvíli zas začal niečo kecať, ale ja som ho nevnímala. Snažila som sa nájsť nejaké logické vysvetlenie a zatiaľ som prišla k názoru, že Loki musí byť fakt na drogách. Keď zbadal, že ho ignorujem a že som vypla obraz i zvuk, zdvihol sa a odišiel.

Prešlo niekoľko hodín, kým som začala vnímať svoje okolie. Predo mnou sa nachádzala tácňa so suchým chlebom a pohárom vody. Ani som si nevšimla, že sa tu niekto zjavil a doniesol mi jedlo. S veľkou nechuťou som sa do neho pustila, pretože aj keď sa ťažko prežúvalo, bola som hladná.

Loki sa tu zjavil pár minút po tom ako som dojedla. Keď som mu vykričala nech sa prace a že mu neverím, schmatol tácňu a a jej obsah hodil na zem. Tácňu podržal pred mrežami a vyzval ma nech sa do nej pozriem. Neodišiel, kým som tak nespravila.

Črty mojej tváre boli nejasné. Ale to mi nechcel ukázať. Odrážali sa v nej dve žiarivo zelené svetlá. Moje oči.

,,Už si ochotná vypočuť si aj zvyšok?" Zavrčal.
,,Ako sa dostanem naspäť?" Zabodla som svoje oči do tých jeho. Kašľala som už na celý svoj tréning aj svoj plán. Chcela som odpovede.
,,Kam naspäť?" Zatváril sa zmätene, nechápavo.
,,Do môjho sveta."
,,Toto je tvoj svet." Podvihol jedno obočie.
,,Hovor."
,,Kúzlo ktoré ťa tam dostalo prvý krát nepoznám. Poznám len jediný spôsob, ale ten by ti zabránil vrátiť sa naspäť. A všetko čo si prežila v tomto svete by v tom prípade bolo niečo ako sen. Pamätala by si si to, ale neverila by si, že sa to skutočne stalo." Odmlčal sa. Celkom ma prekvapilo, že mi vlastne odpovedal.
,,Vyklop to."
,,Ten druhý spôsob je len v prípade tvojej smrti. Inú cestu nepoznám."
,,Takže, ak nechcem umrieť, musím tu zostať?" Prikývol. ,,A čo moji rodičia?" Musia byť strachom bez seba že tam nie som už tak dlho."
,,Myslíš nevlastní rodičia." Uškrnul sa. ,,S tvojou dimenziou je to divné. V podstate sa vrátiš do rovnakého momentu ako keď si odišla. Takže nikto ani len netuší, že si preč."
,,Prečo si ma vrátil späť do tejto dimenzie?" Loki prevrátil očami. Možno je to na neho už priveľa otázok.
,,Potrebujem niečo získať. A získaš mi to ty." Uškrnul sa a zrazu sa v jeho ruke zjavilo žezlo, ktoré som mala chrániť pri prevoze. Mávol rukou a mreže sa rozlynuli. Skôr ako som si to vôbec uvedomila, hrot jeho žezla sa dotýkal mojej hrudi a ja som pocítila obrovský tlak v hlave. Pred očami sa mi začalo rozmazávať a po chvíli som videla znovu, ale jasnejšie. Na Lokiho tvári bol široký úsmev.

,,Teraz sa vrátiš k ostatným Avengerom a pokúsiš sa od nich získať Teseract." Odopol mi náramok zo zápästia. ,,A nech si nevšimnú, že spolupracuješ so mnou. Dosť by to všetko pokazilo. Takže sa správaj prirodzene." Nechápala som prečo, ale poslúchla som ho. Teleportovala som sa do Stark Tower, kde všetci Avengeri stáli okolo viacerých monitorov a sledovali čo sa na nich deje. Zbadala som tam svoju tvár a zapnutý vyhľadávací program.

,,Pane, Lee stojí za vami." Ozvala sa odrazu umelá inteligencia a ja som od ľaku mierne poskočila. Steve s Tonym sa otočili najrýchlejšie a skôr ako som si to vôbec uvedomila, ocitla som sa oblapená párom mocných rúk.
,,Vydesila si ma. Ako si sa dostala od neho dostala?" Ten objímajúci medveď bol očividne Steve, ktorý ma pustil a zadíval sa na mňa. Nadýchla som sa na odpoveď, ale z úst mi vyšli úplne iné slová ako som chcela.
,,Dôvodom prečo som mu nevedela ujsť bol nejaký divný náramok, ktorý mi blokoval schopnosti." Po tadiaľto sa môj pôvodný plán toho čo som chcela povedať zhodoval. Ďalej už ani veľmi nie. ,,Až teraz sa mi ho podarilo zničiť a hneď som sa teleportovala sem."
,,Prečo ťa Loki uniesol?" Opýtal sa ma Thor.
,,Netuším." Pokrčila som plecami. Prečo hovorím to čo nechcem? Kútikom oka som zbadala Nat ako sa potichu zhovára s Clintom a nechápavo som na nich pozrela. Nat si to všimla a zamierila k nám.
,,Myslím, že nateraz by tých otázok stačilo. Mala by si sa najesť a taktiež si oddýchnuť. Potom sa nám všetko povieš." Nie, musíme najskôr zastaviť Lokiho! Samozrejme zo mňa nevyšiel ani hlások. Nat strelila pohľadom k Stevovi.
,,Nat má pravdu. Odprevadím ťa k izbe." Povedal nakoniec a vydali sme sa spolu k izbám. ,,Jesť chceš teraz alebo až keď sa vyspíš?"
,,Asi potom." Nie, teraz! Umieram od hladu.
,,Okej." Steve zastavil pred bielymi dverami. ,,Objednám ti pizzu?"
,,Môžeš. Potom ma príď zobudiť." Fajn, konečne niečo s čím súhlasím. Zavrela som za sebou dvere a ľahla si na posteľ. Na Teseract sa spýtam neskôr, teraz by to bolo podozrivé. Počkať, čo sa mi to preháňa hlavou? Ja nechcem pomôcť Lokimu získať Teseract!

*Steve*
Vrátil som sa medzi ostatných a na obrazovkách svietila Lokiho tvár. Keď som sa zjavil medzi ostatnými, Natasha sa ma spýtala otázku čo ma dosť zarazila.
,,Všimol si si jej oči?" Prečo by som si všímal jej oči? ,,Je pod Lokiho nadvládou."
,,Čože?" Zarazene som sa opýtal spolu s Tonym.
,,Musíme ju tresnúť do hlavy a bude v pohode." Pokrčil plecami Clint.
,,Ako viete, že ju Loki ovláda?" Spýtal som sa.
,,Pamätáš si keď sme s ním bojovali prvý krát. Tak trošku s tým jeho ovládaním mám skúsenosti." Nervózne sa Clint pousmial.
,,To dáva zmysel." Poznamenal Tony.
,,Samozrejme, že dáva." Prevrátila Nat očami. ,,Takže, kto sa podujme na záchranu Lee?" Ostalo ticho.
,,Urobím to ja." Ozval som sa nakoniec. ,,Sľúbil som jej, že ju prídem zobudiť keď príde pizza. Ktorú som nakoniec neobjednal."
,,Idem na to." Uškrnul sa Tony. ,,Keď to bude zasa Lee, budeš jej ju nakoniec musieť dať."
,,Viem." Tiež som sa mierne uškrnul.

O niekoľko minút neskôr som jej zaklopal na dvere a nakoniec ich aj otvoril. Lee stále spala. Keď som však vkročil dnu, už sedela a premeriavala si ma.
,,Už došla pizza." Usmial som sa na ňu.
,,Super." Zliezla z postele a zamierila ku mne. ,,Akú si objednal?"
,,Tvoju obľúbenú." Lee vyčarila úsmev a vyšla z izby. Hneď ako mi bola chrbtom som sa rozohnal smerom na jej hlavu. Lee to očividne tušila, lebo sa skrčila a ja som zasiahol vzduch.

*Lee*
Super, prišli na to že nedobrovoľne pomáham Lokimu. Ale prečo mi chcel Steve vraziť? Tipujem však, že na to mal dobrý dôvod lebo inak by mi nevrazil.

Pokúsila som sa vrátiť Stevovi jeho úder, niežeby som chcela, ale zablokoval ma. Rýchlo mi schmatol aj druhú ruku, takže som nemohla pohnúť ani jednou. Odrazu som pocítila bolesť na temene hlavy a pred očami sa mi zatmelo.

Keď som sa prebrala, Steve spolu s Natashou sedeli vedľa mojej postele.
,,Au." Zasyčala som a tým som dala najavo, že som vlastne aj hore.
,,Konečne. Zľakla som sa, že som ťa trafila prisilno."
,,Moja hlava v poslednom čase dostáva dosť úderov." Mykla som plecom. Cítila som, že konečne hovorím, čo chcem a taktiež že Lokiho rozkazy sú vynulované. Bol preč. ,,Ako ste sa ho zbavili?"
,,Tým, že som ti vrazila." Uškrnula sa Nat. ,,Našťastie som šla ako záloha."
,,Tvoje tréningy s Nat sa vyplatili. Aj keď v zlú chvíľu." Konečne sa ozval i Steve. ,,Ako si unikla?" Povedala som im všetko. Aj to čo mi povedal Loki. Vynechala som len menší detail ohľadom mňa a Bruca. ,,A teraz ak dovolíš, kde je moja pizza? Nemôžem ísť bojovať proti Lokimu hladná." Steve prevrátil očami.
,,Čaká ťa na bare." Vyskočila som z postele a utekala k barovému pultu. Vďaka mojej superrýchlosti sa mi zahojili všetky zranenia, takže ma už ani nič nebolelo a bola som úplne fit. Steve aj Nat prišli o niečo neskôr ako ja, keďže ani jeden nie je superrýchly. Kým sa sem vlastne dostali, pizza bola už fuč.
,,Fajn, takže kedy vyrážame poraziť Lokiho?" Spýtala som sa.
,,Ty nikam nejdeš." Tony spolu zo Stevom vedia pokaziť radosť. Očividne to dokážu aj naraz.
,,Aj tak tam musím ísť, lebo neviete kde sa ukrýva. Takže skočím sa prezliecť." A už ma nebolo.

Za pár minút som sa vrátila a už na mňa čakali všetci Avengeri. Každý už bol vo svojom kostýme či brnení.
,,Tak čo, pripravená byť oficiálne Avengerom?" Spýtal sa Tony. Neisto som prikývla.
,,Už ti chýba len superhrdinské meno." Usmiala sa na mňa Natasha.
,,Echo." Povedala som. ,,Kvôli mojím spomienkam na svet, v ktorom som vyrastala. Sú už len ozvenou. A ja nechcem úplne zabudnúť." Všetci okrem Nat aj Steva na mňa nechápavo pozreli, ale oni dvaja sa pousmiali. Obaja mi stisli dlane a druhú ruku nastavili pre ostatných, aby som nás všetkých teleportovala. Vytvorili sme spolu kruh.
,,Super prezývka." Šťuchla do mňa Nat tesne predtým, ako som nás teleportovala.