𝘕𝘦𝘸 𝘏𝘦𝘳𝘰 - 𝘚𝘶𝘱𝘦𝘳𝘩𝘦𝘳𝘰 (𝘚𝘒) ✓

16. V zajatí

*Lee*
Keď som sa prebrala, mala som pocit, že sa po mne prehnalo stádo bizónov. Minimálne. Rebrá ma strašne boleli a mám pocit, že môžu byť aj prasknuté. S veľkými ťažkosťami som sa posadila a chrbátom oprela o stenu. Pomalými pohybmi som si nadvihla bundu spolu s tričkom a zbadala som obrovskú tmavofialovú modrinu. Au.

Zodvihla som pohľad a poobzerala sa okolo seba. Vyzeralo to tu ako jaskyňa z jednej strany ohraničená mrežami. Až teraz som si začala uvedomovať ako je tu chladno. Dych sa mi pred tvárou zrážal do pary a zuby mi mierne začali drkotať.

Pokúsila som sa teleportovať, ale nedokázala som to. Vtedy som si všimla strieborný náramok na mojom zápästí a obzrela si ho. Nikdy predtým som ho nevidela, ale mala som pocit, že práve ten je dôvodom, že sa nedokážem premiestniť.

Mohlo prejsť niekoľko hodín kým som začula prvé kroky. Zdvihla som hlavu a zbadala Lokiho ako sa ležérnym krokom ku mne približoval. Na tvári mu pohrával široký úškrn, avšak jeho oči boli úplne bez emócií. Bolo to mierne desivé.

Keď podišiel k mojej cele, s nadvihnutým obočím si ma premeral. Zatiaľ som na neho vrhala vražedné pohľady a neprestala som ani keď ma konečne oslovil.
,,Čo povieš na svoju útulnú celu?" Uškrnul sa. Toto je podľa neho útulné? Odfrkla som si, ale moje pery inak ostali pevne zomknuté. ,,Takže ty nechceš vedieť odpovede na svoje otázky? Som si istý, že od nášho stretnutia v quinjete ti ich zopár musí víriť hlavou." V tomto mal síce pravdu, ale odmietala som prehovoriť. Nechápala som, čo myslel tým, že si myslím, že vlastne nie som z iného sveta. A to absolútne nedáva zmysel. ,,Vidím, že dnes si s tebou veľmi nepokecám." Otočil sa na päte a vykročil smerom od cely. ,,Ale zajtra sa stavím zase, možno konečne budeš mať zhovorčivú náladu." Prehodil ponad plece. Prešiel ešte zopár krokov, kým dodal. ,,A na teleportovanie môžeš zabudnúť. Prišiel som na spôsob, ako potlačiť tvoje schopnosti. A taktiež nepočítaj s tým, že ťa tí Avengeri prídu zachrániť." S týmito slovami odišiel.

Takto to pokračovalo niekoľko dní. Loki zakaždým prišiel, spravil si krátky monológ a znovu odišiel. Čo sa týka mojich zranení, hojili sa veľmi pomaly a stále som mala problém sa čo i len pohnúť. Pokúšala som sa ten náramok dať i dole, ale nedokázala som to. Toto ma Nat ešte nenaučila. Dostať sa z pút a väzenia.

Keď Loki dnes zasa prichádzal ležérnym krokom smerom k cele, rozhodla som sa, že sa aspoň pokúsim z neho vytiahnuť nejaké informácie pred pokusom o ďalší útek. Loki podišiel až k mojej cele a znovu si ma premeral. Po chvíli pokrčil nosom. Akože, nečudujem sa mu, veď som sprchu nevidela niekoľko dní, ale je to jeho vina.
,,Máš už náladu sa porozprávať?" Spýtal sa s nadvihnutým obočím.
,,Mám na výber?" Povzdychla som si a zatvárila sa otrávene.
,,Ono to vie hovoriť." Zasmial sa. Bola to totiž moja prvá veta odkedy som sa tu prebrala. ,,Fajn, už si pripravená počuť pravdu o samej sebe?" Uškrnul sa.
,,Ak to musí byť." Odvrkla som. Loki sa zasmial a posadil sa oproti mojej cely, chrbtom opierajúc sa o stenu jaskyne. ,,Ale prosím si tú kratšiu verziu." Dodala som, keď začal hovoriť asi od čias stredoveku.
,,Ako chceš." Znovu sa uškrnul. ,,Narodila si sa v tomto svete. Mohla si mať približne tri mesiace, keď sa u teba začali prejavovať superschopnosti. Ako prvý sa u teba prejavil oheň a príde mi divné, že ho teraz neovládaš." Pokrčil plecami. Ja som na neho zízala s ústami dokorán a začala zvažovať, čo za drogy to tento berie. ,,Dokonca sa o tebe dopočul i Laufey a zľakol sa ťa. Poveril nejakých kúzelníkov, aby ťa poslali preč. Do inej dimenzie. Bola si totiž veľmi nebezpečná. Keď pozerám na tvoje terajšie schopnosti ani sa mu nečudujem. A taktiež ani po tom, keď som sa dozvedel kto je tvoj otec." Odfrkol si. ,,Ale k tomu neskôr." Venoval mi jeden z jeho zľomyselných úsmevov. ,,Teraz mám na teba jednu dôležitú otázku." Dramaticky sa nadýchol kým sa rozhodol ju aj povedať. ,,Kedy si zistila, že sa ti strácajú spomienky?" Ako o tom vie? Nepovedala som to absolútne nikomu. ,,Tvoje vedomosti o tomto svete sú už len echom tvojich predošlých. Obyčajná ozvena. Taktiež o ľuďoch, o ktorých si myslíš, že sú tvoji rodičia. Nepamätáš si ich hlasy, tváre, dokonca ani mená." Stiahlo mi hrdlo. Mal pravdu. Už dávnejšie som si uvedomovala, že zabúdam veci, ktoré by som si mala pamätať. Zabudla som, ako sa volala moja najlepšia kamarátka. Ako sa volala štvrť, v ktorej som v Austine bývala. Zabudla som na názov ulice, najbližšie kaviarne, na všetko. I na mojich rodičov. Zabudla som taktiež aj mená hercov, čo hrajú Tonyho, Steva a ostatných.
,,Klameš." Odvrkla som, ale triasol sa mi hlas. Bolo jasné, že som to ja čo teraz klamem. Jeho smiech mi bol dostatočná odpoveď.
,,Sama tomu neveríš. Mám teda pokračovať?" Odmlčal sa a úsmev z jeho tváre neschádzal. Neodpovedala som mu, v hlave som začínala spracovávať ním dodané informácie a zvažovať či klame. Aj keď Loki odpoveď nedostal, pokračoval ďalej. ,,V prvom rade, tvoj otec ani len nevie, že existuješ. Tvoja mama sa ťa zbavila ešte na začiatku a strčila ťa dakam do decáku. S týmto som vlastne mohol začať." Poškrabal sa na zátylku, potom len mykol plecami a pokračoval. ,,Teraz keď si sa vrátila sa v tebe asi prebúdzajú gény, ktoré si po svojom otcovi zdedila. Teraz ti vlastne hovorím už len svoje dohady..."
,,Povedala som kratšiu verziu." Prerušila som ho. ,,Taktiež by som rada vedela, ako som sa sem vlastne dostala."
,,Ja som ťa priviedol naspäť." Odmlčal sa. ,,Počas svojich potuliek vesmírom som sa o tebe dozvedel. Je to divné, ale vedia o tebe takmer všetci. Rozhodol som sa priviesť ťa späť, ale netušil som, kde si pristála. Samozrejme, že neďaleko Avengerov." Znovu si odfrkol. Keď sa dlho neozval, spýtala som sa otázku, ktorá mi nedala pokoja od začiatku jeho príbehu.
,,Kto je môj otec?" Jeho úsmev ma zamrazil.
,,Bruce Banner."