𝘕𝘦𝘸 𝘏𝘦𝘳𝘰 - 𝘚𝘶𝘱𝘦𝘳𝘩𝘦𝘳𝘰 (𝘚𝘒) ✓

13. Výlet so Stevom

Po párty s ostatnými Avengermi som znova začala chodiť trénovať s Nat. Autobusom som už nechodila, namiesto toho som trénovala svoju novonadobudnutú schopnosť. Superrýchlosť.

Zo začiatku to bolo fakt zaujímavé. Vrazila som približne do každej druhej budovy, keďže vyberanie zákrut je katastrofa a čo sa týkalo brzdenia, zastavila som minimálne až o dva bloky ďalej ako bolo pôvodne v pláne. Ale za to v ringu sa mi darilo oveľa lepšie ako doteraz. Keďže som nebola len nehorázne rýchla v behu, ale zlepšili sa mi aj reflexy, rýchlo som dokázala zablokovať protivníkove údery alebo ho poslať k zemi. Každého okrem Nat. Nechápem ako ona dokáže zablokovať všetky moje údery a neunaviť sa pri tom. Musí byť nejaký robot. A vzhľadom na to aká je nezničiteľná bude zrejme aj Terminátorom. Dnes ma taktiež nešetrila a mám pocit, že na mojom tele nie je miesto bez modriny.

,,Ako bolo dnes?" Steve na mňa čakal pred šatňami, z ktorých som práve vyšla, opierajúc sa o stenu oproti dverám.

,,Nat ma zasa zničila, ale inak v pohode." venovala som mu vyčerpaný úsmev.

,,Ako veľmi ťa zničila?" podvihol obočie.

,,Dúfam, že domov nechceš šprintovať ako minule." zamračila som sa. Po tréningoch ma Steve zvyčajne hodil domov, keďže som zvyčajne umierala od únavy. Minule sa však rozhodol, že načo pôjdeme autom, však sa len "trochu" prebehneme. A aj keď som bola schopná s ním držať tempo, bolo to až priveľmi vyčerpávajúce. Dokonca natoľko, že ma po schodoch vedúcich do bytu musel brať na rukách. Zasmial sa, očividne spomínajúc na to isté a pokrútil hlavou. Po tomto som si uľavene vydýchla. ,,Dá sa zvládnuť. Čo chystáš vymyslieť tentoraz?" nakoniec sa odpovede dočkal, no aj tak som podozrievajúc ho mierne naklonila hlavu a premerala si ho.

,,Keďže je zajtra sobota, čo povieš na víkendový výlet?" venoval mi úsmev.

,,A kam?" prekvapene som sa na neho pozrela.

,,To som sa ešte nerozhodol. Ale potrebujem na nejaký čas vypadnúť z takýchto obrovských miest, takže to bude niekam do prírody. Možno z toho bude nakoniec stanovačka alebo budeme len v nejakej malej chatke." pokrčil plecami. ,,Samozrejme pokiaľ nechceš ísť, môžeš ísť k Tonymu alebo k Nat." pozrel na mňa s otázkou v očiach, čakajúc na odpoveď.

,,Hm, buď mať obyčajný víkend s ostatnými alebo stanovačka s Kapitánom Amerika?" uškrnula som sa na neho. ,,Tá stanovačka znie zaujímavejšie." Steve mi venoval veselý úsmev. ,,Kedy vyrážame?" spýtala som sa a poupravila si popruh batoha na pleci.

,,Dôjdeme domov, pobalíme sa a pôjdeme." vzal môj batoh z pleca a prehodil ho cez svoje. Miernym krokom sme vykročili ku garážam.

,,Myslíš, že sa stihnem aj osprchovať? Smrdím natoľko, že cestou v aute sa asi udusíme." pokrčila som nosom na čo sa Steve uškrnul.

,,Otvoríme okná." žmurkol na mňa a ja som ho prepálila pohľadom.

,,Už si zbalená?" Steve sa zjavil u mňa v izbe ako duch a ja som od ľaku nadskočila.

,,Už len zapnem..." zafučala som, pokušajúc sa zapnúť cestovnú tašku. ,,tento poondený zips." pokúsila som sa na tašku sadnúť a stehnami nejak priblížiť zips k sebe. Začula som pobavené uchechtnutie od dverí. ,,Veľmi sa bavíš?" zafunela som, stále sa snažiac zapnúť tašku.

,,Celkom hej." odpovedal a podišiel ku mne bližšie. ,,Ukáž, pomôžem ti." postavila som sa z tašky a Steve sa ju pokúsil zapnúť. Trošku pousporiadal môj mini bordel vo vnútri a zips sa mu poľahky zapol.

,,Tá taška ma očividne nemá rada." urazene som na ňu pozrela. Steve ju vzal do ruky a uškrnul sa.

,,Alebo sa nevieš správne pobaliť." vyšiel z mojej izby. Na tvári mu stále pohrával mierny úsmev.

,,Dá sa vedieť pobaliť aj nesprávne?" zarazene som pozerala na jeho vzďaľujúci sa chrbát.

,,Ty to očividne dokážeš." zasmial sa.

,,Kam to vlastne ideme?" spýtala som sa, keď sme opustili New York. Určite si už totiž stihol pozrieť mapu, aby vôbec vymyslel cieľ našej cesty. Rozplietla som si zatiaľ mierne vlhké vlasy od sprchy, nech sa usušia.

,,Winonské jazerá. Je to približne hodinu aj niečo odtiaľto."

,,Nie je inak už trochu chladno na stanovačku?" Spýtavo som na neho pozrela.

,,Je to skôr výlet. Nebude to priamo stanovačka." Steve mierne pridal a preradil.

,,Výlet s Kapitánom Amerika. Hm." Zasmiala som sa. Steve na mňa zarazene pozrel, či som v poriadku. ,,Len, hm... vezmi si, ešte pár mesiacov dozadu si bol pre mňa len výplod komiksovej spoločnosti a teraz u teba bývam. A ideme na výlet. K nejakým jazerám. Nepríde ti to vtipné?"

,,Keď to podáš takto, možno trochu." Pobavene nadvihol jeden kútik úst a venoval mi pohľad. Hneď na to ho však vrátil späť na cestu.

,,Hej, vstávaj." Akoby z veľkej diaľky som počula známy hlas. ,,Lee. Sme na mieste." Tentokrát do mňa i niekto šťuchol a ja som horko ťažko rozlepila oči.
,,Hm?" Dlane som zdvihla k tvári a prešla nimi po očiach. ,,Ja som zaspala?" Jazyk sa mi zdal priťažký a moje slová zneli skôr ako mumlanie.
,,Ako zabitá." Uškrnul sa Steve. ,,Poď, ideme si po kľúče."
,,Daj mi minútku." Znova som si pretrela oči a zívla som. Nakoniec sa mi podarilo vyšmochtať z auta. Telo som mala úplne stuhnuté i keď som tam nebola zavretá až tak dlho. Trochu som sa ponaťahovala a pomalým krokom zamierila za Stevom, ktorý na mňa čakal zopár krokov od auta. ,,Nejako je tu plno." Ukázala som na množstvo áut na parkovisku vedľa motela.
,,Hej, všimol som si." Vošiel na recepciu, kde sedel starý bielovlasý dedko s okuliarmi. Počkať, príde mi povedomý. Kým Steve začal dohadovať izbu, pozornejšie som si recepčného prezrela. Moje oči sa rozšírili prekvapením, keď som prišla na to kto to je. Stan Lee! Ale prečo som hneď neprišla na to, že kto to je? Niečo mi tu nesedí.
,,Skvelé miesto na rande." Poznamenal Stan, keď Stevovi podal kľúče od našej spoločnej izby. Keďže tu bolo strašne veľa ľudí, voľná bola iba táto a našťastie s dvoma posteľami. Obom sa nám po Stanovej vete od šoku rozšírili oči a Steve sa rýchlo pokúsil niečo vykoktať.
,,To je...uh...moja sestra. Len sme sa rozhodli zájsť si na výlet." Líca mal mierne červené a jeden kútik úst sa mu nervózne mykol. Svoj prekvapený pohľad presunula na Steva. Sestra?
,,Prišli ste akurát v ten najlepší čas. Máme festival jabĺk." Usmieval sa na nás Stan.
,,Festival jabĺk?" Steve mu venoval zarazený pohľad.
,,Nechajte sa prekvapiť. Začína sa ráno pri jazerách."
,,Uh...Ďakujeme. Dobrú noc." Steve si ho stále zarazene prezeral, ale nakoniec sa rozhodol konečne ísť von z recepcie a zamieriť do našej izby.