𝘕𝘦𝘸 𝘏𝘦𝘳𝘰 - 𝘚𝘶𝘱𝘦𝘳𝘩𝘦𝘳𝘰 (𝘚𝘒) ✓

10. Prečo nezačať s najtažším, všakže?

Hneď ako sme vyšli z kancelárie, z oboch sa vyhrnul prúd nadávok. Áno, aj zo Steva, tiež som šokovaná. Zbadala som z výťahu vystúpiť Nat a tá sa tvárila podobne naštvane, ako títo dvaja vedľa mňa. Pri nej som vlastne mala pocit, že jej ryšavé vlasy jej vzbĺknu a bude tu pochodovať s horiacou hlavou. Prefičala okolo nás, syčiac nadávky a vpálila k Furymu do kancelárie. Bolo počuť odtiaľ krik. Naozaj som nečakala, že Nat bude kričať na svojho nadriadeného. O pár minút samozrejme vypálila naštvaná oveľa viac.

,,Nemôže predsa Lee, ktorá prešla len malou časťou výcviku poslať rovno do terénu! A rovno na takúto misiu!" Zavrčala.

,,Ako vidím, ani tebe sa nepodarilo s ním ani pohnúť." poznamenal Tony.

,,Nie. A navyše mi oznámil, že vyrážame za 15 minút." odfrkla si. Potom sa pozrela mojim smerom a dodala. ,,A ak sa ti niečo stane, mám povolenie nakopať mu zadok." Na tvári sa jej konečne zjavilo čosi ako úškrn.

,,Dúfam, že sa môžeme pridať." uškrnul sa i Stark. ,,Okej, poďme sa navliecť." otvoril výťah a všetci sme nastúpili. Vystúpili sme na treťom poschodí, kde nás čakalo zopár agentov. Jeden z nich zvieral v ruke veľkú čiernu tašku, ktorú mi strčil do rúk akonáhle som vystúpila.

,,Tvoja uniforma." boli jeho jediné slová.

,,Bež sa prezliecť, šatňa je na konci pravej chodby." oznámila mi Nat. ,,My sa o niečom ešte porozprávame." s prikývnutím som sa vybrala kam mi to povedala. Napredovala som podľa inštrukcií čo mi dala a potom som vpadla do jedných z dvoch dverí na konci.

Tašku som hodila na lavičku a rozopla ju. Vytiahla som odtiaľ čierne kožené nohavice, čižmy do polovice lýtok, čierne tielko a čiernu koženú bundu so znakom Shieldu a vystužením na predlaktiach. Keď som si to všetko obliekla, všetko presne sedelo a bolo to pohodlné i vhodné na boj. Na spodku tašky som našla ešte aj opasok s puzdrom na zbraň. Nahodila som prekvapený výraz, keďže k tréningu zo zbraňami sme sa ešte nedostali. Svoje veci som nahádzala do tašky, ktorú som si prehodila cez plece a opasok s puzdrom som vzala do ruky. Prehodím o tom slovko s Nat. Akurát som sa načahovala za kľučkou, keď sa dvere prudko otvorili a vrazili mi do ksichtu, až som sa zapotácala a padla na zadok. Au!

,,Lee?" začula som Stevov šokovaný hlas. Načiahol ku mne ruku a pomohol mi vstať. ,,Čo robíš v pánskej šatni?" nadvihol obočie.

,,Čože?" pozrela som na ceduľku na otvorených dverách, ktoré mi vrazili. ,,Ja idiot." vypleštila som oči. ,,Ja som si nepozrela ceduľky. Vliezla som do prvých dverí, čo som si všimla." Steve sa zasmial.

,,Našťastie sem nikto neprišiel skôr. Mimochodom prepáč."

,,V pohode." mávla som rukou. ,,Keby som sem neliezla nevrazil by si mi dverami. Ale aspoň sa môžem pochváliť, nikomu inému si dverami nevrazil."

,,No... Vlastne nie si prvá." uškrnul sa. Zarazene som na neho pozrela. ,,Raz som otrieskal dvere o jedného agenta Hydry. Dvere to ale v tomto prípade nevydržali." Počkať! Dvere otrieskal o nejakého týpka? Nemalo by to byť naopak? Síce, je reč o Stevovi, ktorý je silnejší ako ktokoľvek iný. Berieme do úvahy len ľudí zo Zeme a s normálnou farbou pleti, žiadna zelená.

,,Okej. Pri mne to ale bola náhoda." uškrnula som sa. ,,Uh... Nechám ťa prezliecť sa." vyliezla som von. Počkala som na Nat pred dverami, ktorá mala v ruke podobnú tašku ako ja.

,,Ukážem ti tvoju skrinku." Vykročila smerom k ľavému krídlu chodby. ,,Toto je poschodie agentov, ktorých posielajú do terénu." hodila mi zámok na kód, ktorý som chytila len tak tak. Zatiaľ sme prišli medzi množstvo radov skriniek. ,,Vymysli si a zapamätaj si číselnú kombináciu. Tu je tvoja skrinka." Ukázala na na číslo 148. Ona išla ďalej k svojej skrinke. Na skrinke ešte nevisel zámok a vyzerala pomerne novo. Otvorila som ju a svoju tašku hodila na dno. Potom som si spomenula na opasok s puzdrom v mojej ruke.

,,Nat?" ozvala som sa.

,,Áno?" ozvalo sa vedľa mojej skrinky. Od ľaku som mierne nadskočila.

,,Načo mi je puzdro na zbraň? Zo zbraňami sme ešte netrénovali." spýtala som sa.

,,Pre istotu zbraň dostaneš, ale budeš sa držať vzadu s Clintom. Cestou ti pre istotu ukážem ako s ňou narábať, aby si ju v prípade núdze dokázala použiť."

,,Okej." Skrinku som zabuchla a a ako kód som použila PIN kód zo svojej simky. Komu sa chce vymýšľať novú číslenú kombináciu, ktorú si má zapamätať, no nie?

V quinjete nás čakala už celá parta okrem Bruca a Thora, ktorí sa tejto misie nezúčastnia. Takže jediný človek, s ktorým som sa tentokrát zoznámila bol Clint.

,,Takže ty si ten malý 15 ročný zázrak, o ktorom sa hovorí v celom Shielde." podal mi Clint ruku, ktorú som prijala.

,,Takže ty si ten týpek čo sa hrá na Legolasa." odvetila som a počula som Tonyho, ktorý sa pokúšal zakryť výbuch smiechu.

,,Clint postačí. Meno Legolas prenechám Orlandovi." Clint sa uškrnul.

,,Lee. Malý 15 ročný zázrak je pridlhé." uškrnula som sa i ja.

,,Okej vy dvaja, sadajte. Máme pred sebou dlhú cestu." stopla naše zoznamovanie Nat. Clint si šiel sadnúť na miesto pilota a my ostatní sme sa pripútali vzadu. Keď sme sa dostali do vzduchu Nat vytiahla spod sedadla zbraň a dala mi rýchlokurz. No potom, keďže som sa nudila, napevno som si zaplietla vlasy, aby mi nezavadzali.

O niekoľko hodín sme pristáli uprostred lesnej čistinky a vyšli z quinjetu. Steve sa hneď zhostil svojej role lídra tímu a začal dávať rozkazy.

,,Nat spolu so mnou pôjde dopredu a zistíme pozície nepriateľov. Stark zaútočí keď mu dám signál a tým odvedie pozornosť od nás dvoch, keď sa pokúsime nenápadne dostať dnu. Clint ostane spolu s Lee v dostatočnej vzdialenosti na dostrel luku a obaja budú naše oči z diaľky. Všetci rozumeli rozkazom?" keď sme všetci prikývli, Nat so Stevom vyrazili ako prvý a Tony ostal pri quinjete čakajúc na rozkazy. Ja som vyrazila spolu s Clintom k úkrytu, odkiaľ mohol odstreľovať nepriateľov.

,,Takže prvá misia a hneď čosi takéto?" ozval sa ako sme sa predierali cez les.

,,Hej, však prečo nezačať s najťažším, no nie?" pokrčila som plecami.

,,Najťažšie to zrovna nie je. Bojovala si už s mimozemšťanmi?" uchechtol sa Clint.

,,Myslím, že nie. Ale keď začínam takto, tipujem, že sa dopracujem aj k mimozemšťanom." počas nášho rozhovoru sme sa dostali ku kraju lesa a Clint sa obzeral po vhodnom úkryte.

,,To dúfam, že nie. Budem rád ak už v živote neuvidím ani jedného mimozemšťana. S výnimkou Thora." venoval mi úškrn a zamieril k väčšej skale, na ktorú bolo treba vyšplhať, aby sa dostal na vrchol. Vystrelil šíp s lanom a keď sa uistil, že drží pevne začal šplhať. Naklonila som hlavu nabok ako som sledovala ako obratne šplhá. Keď vyliezol nahor zhodil mi lano, aby som ho nasledovala. Ja som sa však sústredila na vrch skaly a premiestnila sa. ,,Žartuješ? To si nás sem nemohla teleportovať hneď?" Clint vytiahol lano.

,,Ešte som sa s nikým neteleportovala, nebudem riskovať pokiaľ nemusím. A navyše, mohol si mi povedať čo plánuješ."

,,Okej, to priznávam." Clint si ľahol na brucho a vytiahol z vrecka ďalekohľad. Naznačil mi, aby som si aj ja ľahla. Kým Clint sledoval okolie, zapozerala som pred seba. Pod skalou sa nachádzal ešte kúsok lesa a potom bola veľká trávnatá plocha, na ktorej stála pevnosť pripomínajúca hrad. Po chvíľke mi Clint podal ďalekohľad a ukázal pred seba na jedno určité miesto. Priložila som si ďalekohľad k očiam a sledovala som miesto, ktoré mi ukázal. Zbadala som ryšavú šticu vlasov a americkú vlajku ako sa nenápadne pohybujú smerom k pevnosti. ,,Vidíš ich?" prikývla som. ,,Onedlho dajú Starkovi pokyn na útok a potom sa presunú na ich najslabšie miesto, cez ktoré prekĺznu."

,,Ako Tony bude vedieť, na ktoré miesto je najvhodnejšie zaútočiť?" spýtala som sa a podala Clintovi ďalekohľad.

,,Steve mu to povie podľa toho čo zistí, keď dostatočne prezrie terén." Prešlo niekoľko dlhých minút, kým som začula Stevov hlas cez vysielačku v mojom uchu.

,,Stark, zaútoč na hlavnú bránu."